16. február 2017 bol pre našu školu premiérou. Prvýkrát v histórii sme sa zúčastnili krajského kola v kancelárskom písaní na počítači.
Ja, Nikola Šimová, som s pani Ing. Hukelovou skorých ranných hodinách, keď ešte mesiac svietil nad našimi hlavami, nastúpila do vlaku. Cestovali sme do okresného mesta Lučenec.
Cesta vlakom nebola taká dlhá, ako som si myslela. Ja osobne vlaky nemám veľmi rada ,ale predsa to má svoje čaro. Obidve sme však najskôr doháňali spánok, a tak sme si nevšímali vychádzajúce slnko či jeho lúče padajúce na sneh.
Keď sme dorazili do Lučenca, na stanici sme sa stretli s ďalšími súťažiacimi z B. Bystrice. Mali sme z toho radosť, pretože by sme sa asi v tom meste stratili. Obidve sme tu boli totiž to po prvýkrát.
Súťaž sa konala v budove školy Obchodnej akadémie. Uskutočnilo sa tu krajské kolo v Spracovaní informácií na počítači. Súťažilo sa v troch kategóriách: odpis textu na rýchlosť, úprava textu korektorskými značkami, wordprocessing. Ja som školu išla reprezentovať v 1. kategórii. Keď sme dorazili do školy, mali sme sa hneď po príchode zapísať na „prezenčku“. Pri zápise každému súťažiacemu rozdávali desiatu. Bolo to od nich milé. Hneď potom nám bolo oznámené, že máme 45 minút na tréning. Niektorí žiaci si doniesli aj vlastné klávesnice.
Presne o deviatej hodine to vypuklo. „3, 2, 1, štart!“ počuli sme a už sme sa všetci pustili čo najrýchlejšie do „ťukania“. Na 10 minút v miestnosti nastalo hrobové ticho a bolo počuť iba zvuk klávesníc. Naozaj sme sa všetci snažili, aj keď sme vedeli, že víťaz je len jeden.
V čase medzi obedom a vyhodnotením pre nás OA pripravila zaujímavú exkurziu do zrenovovanej neologickej synagógy. Táto konkrétna synagóga patrí medzi 8 najväčších na svete. Jej výstavba bola začatá už v roku 1924 a jej rekonštrukcia trvala až do konca roku 2015. Viac o tomto klenote sa dozviete na internetovej stránke. A keď budete mať cestu okolo Lučenca, určite stojí za to si ísť vypočuť výklad v nej samotnej.
Po tejto návšteve sme išli na obed, ktorý nám tiež zabezpečila OA. Hneď potom sme sa trochu prešli po Lučenci. Predsa len, nechodíme na ten smer často.
Blížil sa čas vyhodnotenia. Všetci boli v napätí, keď nás prišla riaditeľka Obchodnej akadémie oboznámiť s výsledkami a odovzdať ceny. Neumiestnila som sa síce na prvých pozíciách, ale nadobudla som množstvo skúseností a hlavne som získala motiváciu na zlepšovanie svojich administratívnych schopností.
Po oficiálnom ukončení sme s sa s pani učiteľkou ponáhľali na vlakovú stanicu, aby sme stihli najbližší spoj do Zvolena. Cesta naspäť bola už uvoľnenejšia, lebo sme vedeli, že po celom dni, keď sme nevedeli, do čoho ideme, cestujeme konečne domov.
Po presne desiatich hodinách sme vystúpili na vlakovej stanici v B. Bystrici. Všetok stres bol oficiálne preč a na rad prišla únava.
Tento deň som si užila a s pani učiteľkou Hukelovou sme sa aj niečo nové naučili. Kto vie, možno o rok to skúsim znovu, alebo možno dám priestor mladšiemu ročníku, nech si to vyskúšajú aj oni. Každopádne, nič nie je nemožné a myslím si, že raz niekto aj z našej školy obsadí prvé miesto v tejto súťaži. Som rada, že som v histórii našej školy prvá, ktorá sa tejto súťaže zúčastnila.
