Čaute, decká! 23. 3. 2017 sme (teda III. B a III. D) boli na školskej exkurzii v Mochovciach. Naše pocity? O ôsmej ráno sme pred školou ešte v polospánku uvideli náš autobus. Stará modro-žltá karosa. Prvý pocit? Bude to ,,sranda". Pocit číslo dva? Exkurzia do atómovej elektrárne – to bude dvojnásobná sranda.
Cesta trvala krátko, počas nej sme mali možnosť pokecať so spolužiakmi, spievať, blázniť sa. Nastal ten moment, keď sme prvýkrát uvideli komíny. Po celom autobuse sme počuli len samé ,,Aha, tam sú!", ,,Pozri sa!" Aj tí najväčší frajeri, ktorí tam boli z donútenia, sa pozreli :) (Musím uznať, že to bolo naozaj krásne a predsa... Veľa by sme nemali, nebyť tej elektrárne).
Náš ujo autobusár nás trikrát povozil po celých Mochovciach, pretože sám nevedel nájsť cestu, ale myslím si, že sme sa aspoň dobre zasmiali. Úsmevy na perách žiakov rozhodne nechýbali. Do autobusu nám nastúpil náš pán sprievodca. Ujo s veľkými fúzmi pod nosom. Mnohým z nás sa podobal na Roba Kazíka.
Vyrazili sme na obhliadku okolo areálu atómovej elektrárne. Prekvapilo ma, že sme si nemohli pofotiť okolie, ale prehliadka to bola pekná. Elektráreň je veľmi veľká, skladá sa z mnohých budov. Dozvedeli sme sa také pikošky, ako je napríklad počet zamestnancov celej elektrárne. Povedali by ste, že je to niečo vyše 4 000? My teda rozhodne nie.
Mnohých z nás sklamalo to, že sme sa nemohli ísť pozrieť do samotnej elektrárne. Myslím si, a určite nie som sama, že by to bolo veľmi zaujímavé. Ale čakali nás veľmi poučné a (podľa mňa) hlavne zaujímavé aktivity.
Naša exkurzia bola hlavne v budove Energolandu. Je to malá budova pred vstupom do samotnej elektrárne. Hneď pri príchode všetkých zaujala jedna vec. Viete, čo to bolo? Tepelné zrkadlo. Určite si poviete, že to nie je nič zaujímavé, ale opak je pravdou. Zaujalo to aj našich učiteľov. Ďalej naše kroky smerovali do stredu samotnej miestnosti. V strede miestnosti sa nachádzala hra, ktorej cieľom bolo nazbierať dostatok energie. A to všetko len tvojím skákaním. Okolo tejto hry nikto len tak neprešiel. Veľa sme sa pri nej nasmiali a zabavili. Tak trochu vyčerpaní sme si šli oddýchnuť do 3D kina, v ktorom nám premietli krátky, 10-minútový film o vývoji našej planéty. Myslím si, že to bol veľký zážitok pre všetkých, ktorí ešte nemali možnosť vidieť niečo podobné, ale určite aj pre nás ostatných. Oddýchnutí sme sa pobrali na zvyšok exkurzie. Čakali nás rôzne prednášky, hry a hlavne informácie, ktoré vôbec nie sú na škodu. Vedeli ste, že Slovensko spotrebuje 53,8 % jadrovej energie, 29,1 % uhlia a plynu a 2,0 % slnečnej energie? Ja tiež nie :)
Nakoniec by som povedala len toľko, že to vôbec nebola nudná exkurzia plná prednášok. Určite by ste sa na ňu mali v 3. ročníku prihlásiť. Zažijete veľa zábavy so spolužiakmi a hlavne sa naučíte mnoho nových vecí, ktoré ste doteraz nevedeli.
Autor: Gabika Kinčoková III. B
