14.október 2018, dátum zaujímavý pre ôsmich žiakov z III.D a štyroch žiakov z III.A triedy. Sú plní očakávaní, čo všetko ich najbližšie dva týždne čaká a neminie. Je to tu, nedeľa 13:00 hod, stretnutie na vlakovej stanici a pred nimi pre niekoho možno dlhá a únavná cesta vlakom z Banskej Bystrice až do Ostravy. Po štyroch hodinách, síce s 20-minútovým meškaním, ale predsa, dorazili na miesto – Ostrava-Svinov a po krátkom presune električkou sa ocitli pred ich novým domovom na najbližšie dva týždne – „Střední školou teleinformatiky Ostrava“. Areál malý, ale pekný, budovy tiež. „Kde sa to sem všetko zmestí, internát aj škola?“ v duchu sa každý pýtal. Privítali nás výdatnou večerou a vrelým úsmevom, razom sme sa cítili ako doma. Žiaci dostali stručné informácie a čakalo ich ubytovanie. Po krátkom udomácnení dozor, pod vedením Ivky a Vladka, zvolal krátku poradu plnú pokynov. Nasledovala návšteva blízkeho okolia, hlavne obchodného domu ALBERT, ak by náhodou bol niekto niekedy hladný. Po pár dňoch však zistili, že slovíčko náhodou bolo opodstatnené – hlad nehrozil. Jedla bolo až-až. Zásobený jedlom a unavený z cestovania každý rýchlo zaspal.

V prvý deň sa žiaci zoznámili s vedením školy. Ing. Pavel Zubek – riaditeľ školy, Mgr. Milan Němec – zástupca riaditeľa pre pedagogickú činnosť a Mgr. Dagmar Szpandrzyková – zástupkyňa riaditeľa pre domov mládeže a mimoškolskú činnosť ich privítali v zasadacej miestnosti školy, kde boli oboznámení s celým vyučovacím aj voľnočasovým programom. Následne mali možnosť prezrieť si priestory, síce malej, ale veľmi útulnej a peknej školy, vidieť jednotlivé učebne a ich vybavenie. Po obede sa všetci presunuli do centra Ostravy a z nádherného výhľadu, asi 85m vysokej radničnej veže, mali možnosť vidieť celú jej krásu ako na dlani. A aby toho nebolo náhodou málo, po ceste naspäť ich ešte čakal dvojhodinový bowling v sprievode ostravských žiakov.

Plní nových zážitkov sa hneď na druhý deň pustili do získavania vedomosti a zručností v rámci odbornej a pracovnej časti pod vedením domácich pedagógov, ktorí sa im plne venovali každý vyučovací deň počas celých dvoch týždňov. Výučba, po česky výuka, bola rozdelená do troch blokov. S p. Ing. Kubalom sa učili programovať mikroprocesory. Využívali programovací jazyk assembler, programovacie prostredie AtmelStudio 7.0 a pracovali s procesorom ATmega128. Na všetko museli ísť, samozrejme, postupne. Začali sledovaním náučných videí a za súčasného výkladu učiteľa si zopakovali princíp fungovania tranzistorov. Názorne mohli vidieť proces ich výroby. Za krátky čas boli pripravení pustiť sa do prvých pokusov oživovania procesora. Prešli si základné príkazy inštrukčnej sady, ich zápis, a napísali niekoľko prvých kódov. K základnej doske, ktorú používali, bolo pripojené jednoduché výstupné zariadenie s ôsmimi LED diódami, ktoré sa postupne učili rôznym spôsobom rozsvecovať a dobu ich svietenia časovať. To bolo radosti, keď LED začali svietiť ako auto zo známeho seriálu „Knight Rider“ v hlavnej úlohe s Davidom Hasselhofom. Ani sa nenazdali a po troch hodinách výučby smelo zapisovali, dokonca vnorené, cykly v jazyku assembler. Hlavnou úlohou týchto dní bolo naprogramovať čítač a získať tak potrebné zručnosti pre omnoho komplexnejšiu úlohu, a tou bolo vytvorenie školských digitálnych hodín. Jeden deň bol venovaný základom číslicovej techniky, ktoré absolvovali pod vedením Ing. Knápeka. Zopakovali si princíp fungovania logických obvodov. K dispozícii dostali učebný materiál s niekoľkými schémami zapojenia. Tieto postupne realizovali v programe Multisim, ktorý im bol dobre známy aj z našej školy. Začali rýchlo a o chvíľu bola prvá schéma zapojenia vytvorená. Postupne vytvárali stále zložitejšie a zložitejšie zapojenia, až prišlo na to, že tí šikovnejší mali možnosť tieto zapojenia realizovať aj prakticky pomocou skúšobného kontaktného poľa. Treťou oblasťou výučby bolo zapojenie domácich telefónov, aj videotelefónov, s domovým vrátnikom a zvončekmi. Výroba a vývoj domácich telefónov majú v tejto oblasti pevné základy. Táto časť bola asi najzaujímavejšia, veď sa od začiatku venovali praktickým činnostiam, a tiež ich motivoval fakt, že pracujú s tou najnovšou technológiou, s ktorou sa v bežnej praxi môžu stretnúť. Razom mali v rukách káble a sadu skrutkovačov. Priniesli si panely s osadenými zariadeniami, ktoré dostali za úlohu podľa priloženej schémy reálne prepojiť. Veru aj grafikom sa to páčilo a veľmi radi na ten deň vymenili grafické programy, fotoaparáty a kamery za „šraubováky a káble“. Išlo im to naozaj veľmi dobre a do skončenia výučby boli všetky panely správne zapojené. Nasledovala kontrola správnosti zapojenia a overenie funkčnosti jednotlivých zariadení. Neostávalo nič iné, len sa naučiť, ako tieto zariadenia nielen správne zapojiť, ale aj nakonfigurovať. Jeden deň výučby žiaci vymenili školské lavice za pohodlné sedačky mikrobusu a vydali sa na exkurziu do neďalekej firmy Czechphone, ktorá sa vývojom takýchto telefónov zaoberá. Firma nie je veľká, má len okolo 55 zamestnancov, no aj tak pôsobí v rámci celej republiky, a tak isto v zahraničí. Dokonca spolupracuje aj s dvomi firmami na Slovensku, v Trenčíne a v Košiciach. Prináša neustále nové riešenia, čoho dôkazom je napríklad aj využitie „elektronického papiera“ pre zobrazovanie menoviek. Žiaci s obdivom mohli sledovať všetky procesy vývoja a zostavenia bytovej inštalácie telefónov od ich návrhu cez osadzovanie súčiastok na plošný spoj pomocou automatického zariadenia, cez dodatočné ručné osádzanie, kontrolu kvality a manažment predaja. Dostali sa tiež do skladov firmy, kde im boli vysvetlené základné princípy logistiky nákupu a využitia komponentov potrebných pre výrobu. Dokopy firma potrebuje okolo 2000 takýchto komponentov. S obdivom sledovali aj výklad pracovníka v oblasti vývoja hardvéru, ktorý im so zanietením popisoval, z čoho všetkého práca vývojára pozostáva. Všetci ostali milo prekvapení, keď zistili, že na záver exkurzie pre nich vedenie firmy prichystalo malé pohostenie. Voda, čaj, buchtičky, koláčiky a misy plné ovocia – to bola hostina. Exkurzie sa zúčastnilo aj naše vedenie z Banskej Bystrice. Svojou návštevou nás poctili pán riaditeľ Ing. Štefan Balogh, pani zástupkyňa Ing. Miriam Popovičová a pán zástupca Ing. Blažej Rybár.

Ako správni študenti sa však počas vyučovania aj tak niekde v kútiku duše vždy tešili na poobedňajší program. Ten bol na každý deň naozaj bohatý. Prvý deň začali zľahka. Na chvíľu sa z nich stali „sniperi“, a so vzduchovkami v ruke si vzájomne zmerali svoju mušku. V sprievode internátneho vychovávateľa strieľali na terč na vzdialenosť desať metrov. Motivácia bola veľká, veď traja najlepší postúpili do budúcotýždňového turnaja v streľbe Česko vs. Slovensko. Ďalší deň bol tak isto zaujímavý. Ocitli sa pod 12m vysokou umelou lezeckou stenou a pri pohľade do tej výšky mnohým v hlave preletela jediná myšlienka: „Mami, kde si, zachráň ma...“  Ale zahanbiť sa nedali. S vypätím všetkých, najmä psychických, síl to všetci dali. Po prvej skúsenosti dokonca niekoľkokrát. Na chvíľu nebolo krajšieho pocitu ako ten, že prekonali strach z výšky. Vo štvrtok olovené náboje v puške vymenili za svetielkujúce pištole, obliekli panciere a hor sa do tmavej miestnosti v laser aréne. Boli upozornení na to, že na druhý deň ich asi svalovica v nohách neminie. Pýtali sa samých seba, čo tým učitelia myslia, veď, čo stým majú naše nohy? Na druhý deň, keď sa presúvali z internátu do neďalekej plavárne po strmom kopci a vyzerali ako sprievod divých kačíc presúvajúcich sa po súši, to veľmi rýchlo pochopili. Na plavárni bolo super. K dispozícii mali veľký plavecký bazén, vonkajší relaxačný bazén s teplou vodou, saunu a, samozrejme, to najdôležitejšie – veľký tobogan, na ktorom strávili asi najviac času. Dokonale zregenerovaní sa tak pripravili na víkendové exkurzie. Sobota patrila exkurzii k národnej kultúrnej pamiatke  Důl Michal. Študenti mali možnosť vidieť prípravu baníka pred sfáraním do bane a prácu ľudí na povrchu, ako sú dispečeri, banskí záchranári a strojníci. V jednej z budov, kde bolo kedysi pracovisko pre učňov, sa nachádzala expozícia banského areálu zhotovená zo známej českej stavebnice Merkúr. Okrem expozície bol pre nich pripravený aj kútik s rozobratými časťami stavebnice, kde mali možnosť otestovať si svoju kreativitu. Síce už nie sú deti, no deťmi sa na chvíľu stali. Snažili sa postaviť fúrik, formulu, lietadlo a rôzne kovové zvieratká. Možno by tam boli doteraz, keby ich netlačil hlad, a tak sa vybrali do čínskej reštaurácie obchodného centra Futurum. Záver víkendu bol venovaný Technickému múzeu – Tatra Kopřivnice. História automobilizmu bola neskutočne očarujúca. Bolo zaujímavé sledovať vývoj dopravných prostriedkov od maličkého osobného auta až po obrovské náklaďáky. Nedeľný výlet bol zakončený slávnostným obedom v neďalekej reštaurácii hotela. V novom týždni aktivity pokračovali návštevou Veľkého technického múzea, kde boli zaujímavou formou spracované rôzne vedecké vynálezy, ľudské telo, ríša zvierat a pre grafikov postup tvorby animácie od jej historických počiatkov až po súčasnosť. Zo žiakov sa na chvíľu stali rosničky predpovedajúce počasie. Mali možnosť postaviť sa do televízneho štúdia a vyskúšať si moderovať predpoveď počasia. Veľkou výhodou bol fakt, že túto skúsenosť s moderovaním si mohli pohodlne odoslať na svoj e-mail a pochváliť sa tak doma, akými sú skvelými moderátormi. Tí, ktorí ešte neodpadli od únavy, sa večer zúčastnili stolnotenisového turnaja a porovnali si tak sily s českými kamarátmi. Druhým miestom sa môže pochváliť Adrián Dvorský z III.A, nad ktorého sily bol len jeden český žiak. Bowling bol súčasťou voľného programu aj druhýkrát. Miesto konania sa ale zmenilo, a tak bolo možné porovnávať. Pomedzi hody veľkou farebnou guľou si žiaci vypĺňali chvíle pitím tradičnej kofoly a neskutočne dobrých domácich čipsov, ktoré boli ochutené soľou a chilli. Turnajov, kde si zmerali svoje schopnosti slovenskí a českí žiaci, bolo viac. Druhým bol už spomínaný turnaj v streľbe na terč. Do finále postúpili traja naši žiaci a v celkovom hodnotení obsadili veľmi pekné druhé a tretie miesto. O tieto úspechy sa zaslúžili žiaci odboru MPS, a to Ján Uram (2. miesto) a Matúš Lichner (3. miesto). V celkovom súčte dosiahnutých bodov sme ale boli lepší a v porovnávaní družstiev sme zvíťazili. Záver voľnočasových aktivít bol venovaný návšteve kina. Žiaci si vybrali film Halloween. Ako už názov napovedá, že šlo o horor. Ešteže spali na izbách po štyroch, a tak na ten strach v noci nezostali sami. Mimo harmonogramu pripravených voľnočasových aktivít žiaci trávili svoj voľný čas aj hrou na klavíry, gitare, a iných hudobných nástrojoch, veď predsa súčasťou tímu bola takmer trištvrtina členov školskej kapely. Na internáte mali k dispozícii tiež provizórnu posilňovňu, stolný futbal, biliard a pingpongové stoly.   

Súčasťou stáže v rámci projektu ERASMUS+ je aj prezentácia dosiahnutých výsledkov a trávenia voľnočasových aktivít vedeniu a žiakom hosťujúcej a vysielajúcej organizácie, ktorá sa uskutočnila počas návštevy banskobystrického vedenia na pôde Telekomunikačnej školy v Ostrave. Študenti si počas takmer dvoch týždňov postupne pripravovali prezentácie a zostrih videa odbornej a voľnočasovej zložky stáže. Samozrejme, ako to pri takýchto vystúpeniach býva, s malou trémou, avšak so cťou, odprezentovali svoje ostravské pôsobenie.

Veru ťažko sa niektorým lúčilo s prostredím, ktoré sa na posledné dva týždne stalo ich domovom. Zažili tu toho mnoho, veľa sa naučili, zabavili sa a získali nových kamarátov. Niektorí z nich sa určite stali aj súčasťou ich života a radi sa s nimi budú v budúcnosti kontaktovať. Neostáva nič iné, len pobaliť všetky svoje veci, darčeky, nasadnúť do vlaku a vrátiť sa domov, k svojim rodinám. Veď nie nadarmo sa hovorí – všade dobre, no doma najlepšie. Ešte niekoľko dní v ich mysliach budú doznievať spomienky na Ostravu, ale čas na regeneráciu síl a mysle majú viac ako dostatočný. Čaká ich celý týždeň oddychu vďaka jednému dňu riaditeľského voľna, dvom štátnym sviatkom a jesenným prázdninám.

Na záver ešte uvádzame vyjadrenia niektorých žiakov:

„Táto akcia bola jednou z najlepších , ktoré som kedy zažil. Či už technická časť programu  alebo voľnočasové aktivity, všetko bolo perfektne premyslené. Personál bol veľmi milí a férový.  Som veľmi rád, že som sa sem dostal a je mi ľúto, že to trvalo len dva týždne.“

Samuel Golha.

„Moje hodnotenie nebude obsahovať vôbec žiadne negatívne znaky, projekt ERASMUS som si užil, ako sa len dalo. Program bol veľmi dobre naplánovaný a pestrý. Pedagógovia boli milí a ochotní, vrátane  pani uč. Hankovej a pána uč. Cipova. Bola to jedna s najkrajších akcii a za túto skúsenosť som veľmi vďačný.“

Tomáš Rafaj.

„Moje pocity z pobytu v Ostrave sú super, som rád, že som spoznal nových ľudí, videl nové miesta a naučil sa nové veci.“

Jakub Ďurian.

„Erasmus bol super. Naučili sme sa mnoho vecí počas teoretickej časti, zažili sme veľmi veľa vecí aj vo voľnočasových aktivitách. Veci, ktoré som zažil na tejto akcii, v mojich spomienkach ostanú celý život. Chcel by som poďakovať pani majsterke Hankovej a pánovi učiteľovi Cipovovi, bez ktorých by táto akcia nebola možná. Ďakujeme...“

Daniel Kubica.

„Čo dodať k takto perfektne naplánovanému programu, kde som mal možnosť spoznať krásu Ostravy, priučiť sa novým veciam a zažiť neskutočne veľa nádherných momentov, na ktoré nikdy nezabudnem. Za toto všetko chcem poďakovať všetkým učiteľom, ktorí nás toho veľa naučili, takisto celému personálu školy, ktorý sa o nás staral lepšie ako o svojich. A v žiadnom prípade nezabudnem na našich učiteľov, ktorým ďakujem najviac a za všetko. Ešte raz veľké ĎAKUJEM.“

Ján Uram.

„Ja ako grafik hodnotím tento pobyt pozitívne. Dva týždne som fotil, točil a robil to, čo ma baví. Super partia na izbe a veľa zábavy. Czechrepublicis a paradise!“?

Adrián Dvorský.

„Na Erasmus som sa veľmi tešil a myslím, že sa splnili všetky moje očakávania. Vyučovanie na škole som si užil, bolo to pre mňa zaujímavé, pretože podobnú prácu na našej škole nerobíme. Voľnočasové aktivity boli skvelé, hlavne laser game. Ak by som mal príležitosť ísť znovu na Erasmus, tak by som bez váhania išiel.“

Michal Tóth.

„Ja hodnotím tento pobyt ako veľmi dobrý. Bolo tu super, či v škole alebo mimoškolské aktivity. Bola tu dobrá atmosféra a boli sme super partia. Veľmi sa mi tu páčilo.“ ?

Radovan Majer.

Autor: Ing. Vladimír Cipov, PhD a Bc. Iveta Hanková