Pred rokom sme si pripomenuli sto rokov od ukončenia prvej svetovej vojny odhalením pamätníka venovanému jej obetiam. Tohto slávnostného aktu sa vtedy zúčastnili aj predseda Banskobystrického samosprávneho kraja, primátor mesta Banská Bystrica a autor pomníka.
Ani v tomto roku sme nezabudli na obete prvej svetovej vojny. Z histórie vieme, že 1. novembra 1918 o 11-tej hodine a 11-tej minúte zaznela posledná salva pri podpise prímeria vo francúzskom Compiègne, čím sa skončila prvá svetová vojna. Hrôzy a útrapy z tejto vojny zostali tak hlboko vryté do vedomia jej účastníkov, že bezprostredne po tom, ako vojna skončila, bol 11. november vyhlásený za Deň vojnových veteránov. Pri príležitosti tohto výročia zložila poctu vojnovým obetiam aj naša škola, ktorá je postavená práve v lokalite masového hrobu obetí – vojakov, ktorí padli v bojoch za našu slobodu a životy. Tento deň sa preto niesol v znamení symbolu spomienky na vojnové hrôzy v podobe červeného maku, ktorého kvety položili žiaci našej školy na znak úcty k pamätníku vojnového hrobu.
Úvod tohto spomienkového aktu patril slávnostnému prednesu úryvku básne „Na flámskych poliach“ v podaní učiteľky slovenského jazyka a literatúry Mgr. Zuzany Zajacovej, ktorá vzápätí pripomenula históriu 11. novembra a uviedla: „Od roku 1920 červený mak ako symbol spomienky na vojnové hrôzy prijali vojnoví veteráni na celom svete. Dnes môžeme uvidieť kvet červeného maku pri spomienkových aktoch a ceremóniách pri príležitosti Dňa vojnových veteránov vo väčšine demokratických krajín, ktoré boli zatiahnuté do svetových vojen. V posledných rokoch si táto tradícia nachádza svoje miesto aj na Slovensku.“ Potom už nasledovalo položenie venca, červených makov a zapálenie sviečok na počesť obetí prvej svetovej vojny žiakmi našej školy.
Ing. Štefan Balogh, riaditeľ školy, pokračoval príhovorom, ktorý adresoval práve mladým ľuďom, pretože oni sú tí, ktorí budú niesť odkaz ďalším generáciám. Aj záverečné slová „Pamätajme si ľudí, ktorí položili svoje životy pre životy budúcich generácií, využime tento deň a uctime si bojovníkov, ktorí formovali dejiny,“ patrili žiakom našej školy, ktorí neváhali a zúčastnili sa tohto podujatia.
Dve naše žiačky, zástupkyne mladej generácie, zaujímalo, ako on vníma tento pietny akt a tak neváhali osloviť pána riaditeľa a položiť mu túto otázku. „Je dobré, že sa konajú takéto udalosti, aby sa nezabudlo na hrôzy, ktoré sa udiali. Dnešné generácie sa o túto problematiku nezaujímajú, príliš ju neštudujú. Mali by navštíviť pamiatky, na ktorých možno hmatateľne cítiť vplyv a dôsledky vojny, možno si vypočuť aj nejaké svedectvá.“ Z jeho odpovede sa dozvedeli aj to, ako mladí ľudia vnímajú prvú svetovú vojnu. Posledná otázka, ktorú mu adresovali, znela: Hovorí sa, že ľudstvo je nepoučiteľné. Čo si o tomto výroku myslíte? „Každý to berie tak, že najlepšie si pamätáme to, čo zažijeme na vlastnej koži a to, čo vidíme na vlastné oči. Kvôli tomu sú súčasné generácie a generácie, ktoré nepocítili vojnu na vlastnej koži, nevedomé jej dopadu. Bohužiaľ, mnohí svojím konaním dokazujú to, že je to pravda. Pokiaľ nebudeme dosť opatrní, história sa môže opakovať.“
Svojou účasťou na tomto podujatí si naši žiaci uvedomili dôležitosť toho, aby mladí ľudia poznali históriu a že podstatné je aj to, aby dokázali akceptovať chyby minulosti, a hlavne, aby v nich videli poučenie, ktoré je tak nevyhnutné pre tvorbu novej histórie.
Autorka: Bc. Vlasta Vilhanová, majsterka OV, Alexandra Horváthová a Mária Šipulová, IV. E
Foto: Mgr. Art. Peter Lukáč
