Zostali sme doma. Zastavil sa svet okolo nás. Zastal čas. A najfrekventovanejšími slovami, ktoré sa na nás valia zo všetkých strán, sú karanténa, koronavírus, Covid19, pandémia. Robiť veci, o ktorých sme si mysleli, že sú samozrejmou súčasťou nášho života, nemôžeme. Nemôžeme si len tak posedieť pri káve s priateľmi, navštíviť blízkych, ísť na nákupy alebo prísť ráno do práce a porozprávať sa s kolegami. A toto všetko nám začalo chýbať. Môžeme ísť len do potravín, do drogérie alebo do lekárne. Ostatné dvere ostali pre nás zatvorené. A neodmysliteľnou súčasťou nášho šatníka sa stal jediný módny doplnok – rúško. A ešte rukavice. Zostali sme doma, hoci nemáme dovolenku a ani prázdniny. Home office. Ďalší výraz, ktorý sa udomácnil v našom slovníku. Pracujeme z domu a zistili sme, že to nie je jednoduché. Nielen pre nás, ale ani pre našich žiakov. A aj keď nám táto práca zaberá mnoho času, veľa nám ho aj ostáva. Mnohí sa začali venovať činnostiam, na ktoré ešte nedávno čas nemali a mnohí objavili v sebe aj schopnosti, o ktorých ani netušili.
Verím, že nielen mňa, ale aj vás zaujíma, ako trávia čas domácej karantény naši žiaci. Preto som ich oslovila a oni sa so svojimi pocitmi a zážitkami s nami radi podelili. Majka Strelníková z III. E napísala, že i keď plnenie školských povinností je celkom náročné, snaží sa plniť všetky úlohy, ktoré jej učitelia zadávajú. No uvedomuje si, že aj pre nich je táto situácia náročná. Stíha však robiť aj množstvo domácich prác. Pomáha bratovi pri rekonštrukcii domu, pracuje v záhrade, ktorá momentálne celá kvitne. Venuje sa aj svojej obľúbenej činnosti, ktorou je pečenie. Myslí si, že práve teraz si treba osladiť život. A nezabudla priložiť aj niekoľko fotografií. Simona Mesarkinová zo IV. E prežíva karanténu takto: „Asi za všetkých maturantov môžem povedať, že nás sa celé obdobie pandémie a hlavne karantény dotklo najviac. Ovplyvnilo to predovšetkým našu „skúšku dospelosti”, ktorá je už v tejto chvíli úspešne za nami a to aj bez toho, aby sme sa na nej akýmkoľvek spôsobom zúčastnili. Pre mnohých, vrátane mňa, je to určite skvelá správa, veď kto by nechcel byť oslobodený od tej kopy učenia, ktorú sme svedomite odkladali na akademický týždeň. No má to aj druhú stránku a tá už nie je taká veselá. Karanténa nám zobrala všetko, na čo sme sa v posledných mesiacoch nášho štúdia tešili. Posledné chvíle so spolužiakmi, ktorí mi za tie roky prirástli k srdcu, príležitosť chodiť s naším triednym tablom po meste a hrdo kričať názov školy, do ktorej sme chodili, ale aj takú tú ozajstnú radosť z toho, že sme sami zvládli maturitnú skúšku. No nič sa nedá robiť, stalo sa, a teraz mi už neostáva nič iné, ako dorobiť posledné úlohy z Edupage a vybrať si vysokú školu, na ktorej budem pokračovať v štúdiu. Popri tom mám ale stále dostatok času na rôzne aktivity, ktoré mi karanténa dovoľuje. Vďaka nej trávim viac času so svojimi starými rodičmi, dočítavam dávno rozčítané knihy, objavujem nové krásy prírody, pečiem, športujem a v neposlednom rade sa zameriavam na hľadanie brigády. Aj keď mi karanténa dáva viac priestoru dobehnúť činnosti, ktoré som doteraz zanedbávala, dúfam, že sa život čoskoro vráti do normálnych koľají“. A tiež priložila niekoľko fotografií.
Zapojili sa aj ostatní žiaci, a tak si môžete pozrieť fotografie Sone Vierikovej z III. E, ako kŕmi vtáčiky, pričom konštatuje: „Keď sú hladní, nie je čo riešiť. Treba im nasypať.“ A ďalších jej spolužiačok. Nátáliu Oliveirovú ako sa učí, pričom na každú vyučovaciu hodinu si dáva iné rúško, Alexandru Mesiarikovú pri príprave palaciniek či Kvetku Šimovú, ktorá zo strachu pred nákazou chodí do prírody autom. Rúško pri plnení školských povinností nechýba ani Miroslave Medveďovej a Martine Rusnákovej. Tým ani to, že sa nemôžu stretávať, nezabránilo „vyrobiť“ si spoločnú fotografiu. Do prírody si po splnení svojich školských úloh vyšla aj Tatiana Vozárová z II. E. Svoje majstrovské zručnosti pri zhotovení vlastného produktu v sebe objavil aj jej spolužiak Tomáš Vanovčan, ktorý je okrem toho aj úspešný športovec: „Nakoľko jazdím Motocross a Majstrovstvá Slovenska, nemám ako nosiť rúško, pretože mám prilbu. Ale dal som si na znak všetkého tohto, čo sa okolo nás deje, spraviť špeciálne oblečenie a nálepky na motorku so znakom Slovenska. Aby som nikdy nezabudol na rok s korona- vírusom“. Humanitárnu činnosť vykonáva Karolína Nepšinská z I. E: „Počas tejto zlej situácie, som sa dala spoločne s maminou na dobrovoľné šitie rúšok pre našu obec. Vďaka karanténe som sa opäť začala venovať svojim starým aktivitám a záľubám, začala som znova trénovať v hasičskom krúžku a pomohla rodine s jarnou prácou okolo domu a v záhrade“.
Zahanbiť sa nedal ani Viktor Kováčik zo IV. E a Matej Geleta z III. E. Viktor sa okrem pracovných povinností SZČO, o ktorej prezradil, že už počas štúdia sa zaujímal, ako fungujú financie a vďaka odbornej praxi v škole mu bolo umožnené vykonávať ju v spoločností OVB a už tu sa pripravoval na podnikanie, realizuje aj pri prestavbe domu a Matej maľuje krásne obrazy. No povedali by ste to o nich? A napokon na moju výzvu zareagoval aj Adam Pavlík zo IV. B, jeden z tých, ktorým on-line vyučovanie veľmi nevyhovuje. No nedokázal to zmeniť, ani keď sa postavil na hlavu J
Verím, že sa pri prezeraní fotografií našich žiakov, ktoré dokumentujú ich súčasné aktivity, potešíte, pretože aj naďalej zostávame doma. Tak buďme zodpovední. Nosme rúška, umývajme si ruky. Chráňme seba aj svojich blízkych. Verme, že sa naplnia slová súčasného sloganu „Spoločne to zvládneme“, v duchu ktorého sa nesie celá táto doba. A dúfajme, že sa čoskoro budeme môcť navzájom tešiť zo svojej prítomnosti pri stretnutí sa na našich pracoviskách.
Pripravila: Bc. Vlasta Vilhanová
Foto: žiaci SOŠ IT, Tajovského 30, Banská Bystrica
