Tak ako prváci na základnej škole stratení v neznámom prostredí, tak i teraz, už ako pätnásťroční, sme prvákmi na strednej škole, v novom systéme, medzi novými ľuďmi. Zisťujeme, že učitelia nám vykajú a že chodenie z jednej budovy do druhej je pomerne náročné.
Vďaka tradícii na našej novej škole sme mali možnosť ísť na adaptačný kurz, ktorý mal upevniť vzťahy medzi nami, v našej triede. Naša cesta sa začala o ôsmej ráno stretnutím pred školou. Nikto nevedel, kam ideme, len to, že to je hotel v horskom prostredí. Ako prví boli v autobuse grafici z I. B a potom my. Ak ste sa pozerali von oknom, videli ste cestou bludisko ulíc Bystrice a Zvolena. Nikto neočakával, že odbočka do maličkej uličky bude viesť do nádherného lesa. Na konečnej nás privítal moderne prestavaný hotel. Rozdelenie do izieb prebehlo s trochou zmätku, nasledovalo vybalenie sa a šup do konferenčnej miestnosti, kde nás privítali okrem našej triednej i pani zástupkyňa a sám pán riaditeľ. Bol čas na prednášky a prezentácie, ktoré nám bližšie ukázali možnosti štúdia na našej škole.
Zoznámenie sa so školou a motivačný monológ pána riaditeľa zahájil náš pobyt. Potom prednáška o odboroch, ktoré sme si vybrali, konkrétne grafik digitálnych médií, pracovník marketingu a klientsky manažér pošty. Jedna z najzaujímavejších prednášok bola tá o nástrahách alkoholu. Napríklad to, že kefír obsahuje cca 2 percentá alkoholu, tak to som fakt nevedela. Ďalej sme sa dozvedeli že nielen na základnej škole funguje Erasmus, ale i na strednej. Skvelý nápad na aktivitu.
A potom bol obed, mňam. Boli sme fakt skvelí, aby som podotkla. Väčšina z nás zjedla všetko. To svedčí o dobrom jedle. Keď sme dojedli, tak hurá von! Niektorí boli na prechádzke a niektorí hrali futbal. Iní zas bedminton alebo len tak štebotali. Bolo to príjemné popoludnie, lebo slniečko svietilo a vetrík fúkal. Vďaka pani triednej učiteľke a jej zaujímavej hre, ako spoznať spolužiakov, viem mená skoro všetkých, a to je čo povedať.
Čas rýchlo ubiehal a po chutnej večery išli niektorí z nás do bazéna, kde bolo veľa zábavy. Večerná súťaž v bizarných úlohách bola úžasná, len keby sme neboli takí unavení. Zostalo nám zaželať si dobrú noc a spať.
Musím podotknúť, že to, čo spravili ráno naši spolužiaci, bolo také zlaté... Vtrhnúť nám do izby a urobiť nám budíček. Vďaka nim som bola hneď hore. Škoda že sme sa museli pobaliť, zísť na raňajky a... Aj keď všetko nedopadlo tak, ako sme si predstavovali, som šťastná, že som mohla absolvovať adaptačný kurz, lebo to bolo fajn a postupne si budujeme skvelý kolektív.
Autorka: Gabriela Kollárová, I. E
