História školy

Naša škola vznikla v roku 1967 pod názvom Odborné učilište spojov. Už od svojho vzniku sme pripravovali žiakov pre rezort pôšt a telekomunikácií v trojročných učebných odboroch spojový montér a spojový mechanik a v dvojročnom učebnom odbore spojový manipulant. V súvislosti so zmenami spoločnosti sa menil aj názov školy. Postupne sa z Odborného učilišťa spojov stalo Odborné učilište pôšt a telekomunikácií, Stredné odborné učilište spojov a Stredné odborné učilište pôšt a telekomunikácií.

„Za Banskou Bystricou na kopci sa majestátne vypína  areál  budov OUPT (Odborného učilišťa pôšt a telekomunikácií). Dlho sa čakalo na jeho dokončenie. Keď prišli doň koncom augusta 1967 zamestnanci vtedajšieho OUS (Odborného učilišťa spojov), nevedeli, kde položiť nohu. Práce boli ešte v plnom prúde, no vyučovanie sa začalo už v septembri 1967 len s týždenným oneskorením. V učilišti sa sústredili učni z Hrabín, Ružomberka, Belušských Slatín a Ostravy. Učili sa profesiám: spojový montér, spojový mechanik a spojový manipulant...“  Toto sú prvé slová a vety školskej kroniky, ktoré boli napísané pred vyše 52 rokmi.

 Áno, presne toľko rokov má naša škola. Hoci sa za tento čas niekoľkokrát zmenil jej oficiálny názov, vymenilo sa veľa učiteľov, majstrov i vychovávateľov, jedno zostalo po celý čas existencie zachované – jej zameranie. V časoch dobrých i zlých stále vychovávame pracovníkov pre telekomunikácie a Slovenskú poštu, a.s. Na Slovensku boli len 3 takéto školy, v Bratislave, v Košiciach a u nás, v Banskej Bystrici. V tých najlepších rokoch sme mali na našej škole študentov z celého Slovenska, internát praskal vo švíkoch a počty žiakov sa pohybovali okolo čísla 700. Po roku 1989 sa však situácia zmenila. Kvôli ekonomickým dôvodom rodičia prestali dávať svoje deti do stredných škôl vzdialených od bydliska, a tak sa zo školy s celoslovenskou pôsobnosťou stala škola regionálna. No ani jeden školský rok sme sa nemohli sťažovať na nedostatok žiakov, za čo môžeme ďakovať našej dobrej povesti. Množstvo spokojných absolventov, rodičov i zamestnávateľov je našou najlepšou reklamou.

Pôvodné trojročné odbory boli hneď po dvoch školských rokoch doplnené o štvorročné študijné odbory s maturitou, a tak naši absolventi dostávali po ukončení štúdia výučné listy a zároveň aj maturitné vysvedčenia. Niektoré odbory po určitom čase zanikli ako napríklad spojový montér, no mechanici a manipulanti pretrvali dlhšie. To tiež svedčí o našej vernosti svojej profesionálnej profilácii v oblasti telekomunikácií a pošty.

Riaditeľov mala škola za tých vyše 52 rokov zatiaľ len piatich, v tejto funkcii pôsobili Ing. Štefan Rabatin (1967-1989), Ing. Daniel Alman (1990-2004), Mgr. Ján Vlček (2004-2009), Ing. Roman Murgaš (2009-2011). Súčasným riaditeľom školy je od 1. júla 2011 Ing. Štefan Balogh.

Školu vždy tvorili 4 neoddeliteľné súčasti: teoretické vyučovanie, odborný výcvik, školský internát a hospodársky úsek. V tomto školskom roku je to tím 81 ľudí (30 učiteľov, 16 majstrov, 9 vychovávateľov, 22 zamestnancov hospodárskeho úseku  a vedenie školy).

V školskom roku 2009/2010 sme sa stali Strednou odbornou školou. Posledná zmena nastala 1. 9. 2013, keď sme začali pôsobiť v sieti stredných škôl s názvom Stredná odborná škola informačných technológií. Svoju identitu sme si zachovali počas celého svojho pôsobenia a aj v súčasnosti pripravujeme žiakov pre rezort telekomunikácií v študijnom odbore technik informačných a telekomunikačných technológií a pre rezort pôšt v študijnom odbore klientsky manažér pošty, ktorý ponúkame aj pre Duálny systém vzdelávania (DSV).

Škola sa neustále modernizuje a prispôsobuje podmienkam trhu. Ponuka študijných odborov sa postupne rozšírila, pribudli študijné odbory mechanik počítačových sietí,  grafik digitálnych médií a pracovník marketingu – u nás so zameraním na mobilného operátora. Od školského roka 2020/2021 začneme pripravovať žiakov aj v študijnom odbore správca inteligentných a digitálnych systémov, ktorý ponúkame pre DSV .

Rozsiahly komplex budov, ktorý tvorí areál školy, pozostáva zo 4 pavilónov teoretického vyučovania, 3 pavilónov odborného výcviku, telocvične, 3 budov školského internátu, školskej jedálne a športového areálu.

Škola vytvára podmienky pre kvalitnú teoretickú a praktickú prípravu žiakov prostredníctvom kvalifikovaných učiteľov a majstrov odbornej výchovy v odborných učebniach, ktoré neustále modernizujeme.

Žiaci majú možnosť zapájať sa do rôznych projektov, olympiád a súťaží, ktoré aj samotná škola každoročne organizuje. Už niekoľko desaťročí patria k neodmysliteľným aktivitám školy medzinárodné projekty mobility. V súčasnosti zabezpečujeme výmenné pobyty žiakov prostredníctvom týchto projektov s Andreas-Gordon Schule Erfurt v Spolkovej republike Nemecko, so Strednou školou teleinformatiky v Ostrave, s Vyšší odborní školou informačních studií a Střední školou elektrotechniky, multimédií a informatiky v Prahe, so Strednou školou a vyššou odbornou školou aplikovanej kybernetiky, s.r.o. v Hradci Králové a keďže so Strednou odbornou školou a Stredným odborným učilišťom v Trutnove sme ukončili spoluprácu kvôli ukončeniu poštového odboru na danej škole, rozbiehame spoluprácu so Strednou školu v Opave pre študijný odbor klientsky manažér pošty. Druhý rok máme cez Erasmus+ spoluprácu s Portugalskom, kde žiaci pracujú vo firmách.

Už počas štúdia majú žiaci možnosť získať medzinárodný certifikát CISCO, osvedčenie o elektrotechnickej spôsobilosti. Žiaci majú možnosť prihlásiť sa do viacerých záujmových krúžkov.

Riaditeľ školy

Ing. Štefan Balogh

Tel: 048/413 31 93
Mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

PROJEKT ERAZMUS+ (OSTRAVA 2016)

Začiatok niečoho nečakaného, ten pocit dobrodružstva, ktorý nám spôsobuje husiu kožu a nedá nám v noci spávať. Pre nás ako skupinku vybraných jednotlivcov to bol pevne zakotvený dátum v kalendári, lebo to bolo práve deviateho októbra, keď sme sa všetci zobudili, vediac, že tento deň sa to všetko začína.

            Projekt Erazmus+, niečo, o čoho existencii sme dovtedy vedeli len na papieri, sa nám pred očami zhmotnil, umožňujúc tak zažiť ešte doteraz nezažité. Približne o pol štvrtej poobede sa totižto vlak pohol, no a okrem miesta nášho príchodu nebolo isté takmer nič. Cesta bola taká, aké cesty obyčajne bývajú. Miestami divoká, miestami pokojná, miestami tichá, potom zase trošku hlučnejšia. Podstatné je, že sme ju ja a, koniec koncov, aj všetci ostatní prežili v dobrom zdraví. S jemným meškaním sme si totiž všetci našli svoju cestičku na električku, kde nás už čakala zástupkyňa internátu, Dagmar Szpandrzýková, ktorá nás zaviedla na školu, na miesto nášho domova na nasledujúce dva týždne.

Začali sme hneď zhurta, čo vám budem hovoriť. Tesne po príchode sme dostali za úlohu popasovať sa s vyprážaným syrom. Úloha priam hodná vysokej dôležitosti, nemyslíte?

Hneď po večeri sme sa šli na izbu vybaliť a pripraviť sa psychicky na ďalší deň. Stále nás tu čakala robota, na ktorú by sme najradšej zabudli, no aj napriek tomu nás každou chvíľou strašila.

Program sa už naostro začal nasledujúci deň. Boli sme zoznámení s vedením školy, boli sme zoznámení s areálom a jednotlivými učebňami, dokonca aj s triedou, do ktorej sme sa chodili vzdelávať.

Prešli sme neveľkými, ale zato útulnými priestormi, kde každé poschodie bolo označené inou farbou. Je to celkom efektívny spôsob orientácie, znemožňujúci každú šancu zablúdiť, ktorú by si šikovní jedinci mohli nájsť. Naša trieda sa nachádzala na červenom poschodí. Mala číslo 33 a vyučoval v nej sympatický učiteľ, ktorého špecialitou boli optické vlákna. Každý deň iná téma na spracovanie, prepletená nejakými cvičeniami, kde mechanici po väčšinu času merali údaje zo zapojených obvodov.

Hneď prvý deň vyučovania mali mechanici ťažkú úlohu. Museli sme za dva dni pochopiť základy optických sietí, čo pre nás znamenalo hlavne veľa písania. Ťažkou prácou by sa dali nazvať nasledujúce dni, teóriu, doteraz tú jednoduchšiu časť projektu, vymenili za praktické cvičenia, zváranie optických vlákien, ktoré následne stáčali do kaziet. Naučili sa, že existuje hneď niekoľko druhov zvárania, hlavne to s chráničkou a bez nej. Merali tiež optické trasy, kde bolo pár chýb, ktoré museli nájsť a vyriešiť. Pán učiteľ s nimi týmto neskončil. Aby potrápil ich nekonečnú múdrosť a šikovnosť, vymyslel si pre nich sériu ťažkých úloh, pri ktorých sa ukázali ich vedomosti (zvládli to bez problémov). Teória a aj praktické cvičenia sú fajn vec, ale exkurzia do firmy, ktorá sa na toto špecializuje, je dar na nezaplatenie. Našťastie takáto možnosť sa naskytla, a tak mohli vidieť v praxi zafukovanie trubičiek pre optické vlákna a následne zafukovanie vlákna do trubičky. Skrátka, mohli sme vidieť, čím sa budeme živiť, keď skončíme túto školu. Na záver ale prišli maturitné skúšky. Nie naozaj, len ďalšia premyslená úloha pána učiteľa na rozlúčku. V 23 úlohách, ktoré boli naozaj v maturitách, si už na veľkej optickej trase vyskúšali napríklad meranie trasy, výpočet útlmu, odstránenie chýb a mnoho ďalších. Bol to test, ktorý nás naozaj potrápil, ale popasovali sme sa s tým naozaj statočne. Čakali sme všeličo, čakali sme neúspech, smútok, sklamanie. Nakoniec boli všetky obavy rozprášené, keď žiakom pán učiteľ povedal, že zmaturovali. Síce to bolo len na trojku, ale v treťom ročníku je to priam obdivuhodný výsledok.

Grafici to nemali o nič jednoduchšie, ich povinnosťou bolo byť neustále v strehu a pohotovo dokumentovať technické práce. Fotenie, kamerovanie a aj strihanie videí, to boli každodenné starosti chlapcov a dievčaťa za počítačmi. Jedna vec je, čo vás v škole naučia, ale dostať to do praktickej podoby, hlavne, keď vám beží čas, je niečo, čo si aspoň spočiatku vyžiadalo maximálne sústredenie. Niektorí už mali skúsenosti s takouto robotou, ale ja som napríklad strihal videjká len doma pre radosť, takže tu som musel rýchlo prísť na to, akú formu mám celej svojej práci dať a akým smerom sa uberať. Už nebolo cesty späť. Môj kolega Paľko strihal tiež, no jeho zameraním bolo hlavne video z voľného času a kamerovanie. Dodka s Filipom sa venovali fotografii a nakrúcaniu ako počas vyučovania, tak aj vo voľnom čase, a powerpointovým prezentáciám. Miestami nudné prednášky sa im podarilo zachytiť do umeleckých uhlov, čím vlastne poskytovali taký cenný materiál pre strihačov. Pomáhala a nakrúcala aj Mgr. Zuzana Janeková, ktorá bola okrem ďalšieho fotiaceho človeka aj dozorom a konzultantom, ktorý nám v prípade núdze razom ukázal správnu cestu. Jej rady boli počas celého projektu na nezaplatenie, nakoľko sa rýchlo stotožnila s naším pohľadom na projekt a podľa toho aj poradila. Ak by ste si ale mysleli, že je toho málo, popri tomto všetkom sme museli tiež dokumentovať voľnočasové aktivity. Zase naopak, Bc. Iveta Hanková sa plne venovala technikom, stála pri nich v núdzi a hlavne poradila, keď to potrebovali. Tiež na nás dozerala vo voľnom čase a svojím mohutným výkrikom dala do pozoru každého, kto nedodržal dohodnuté pravidlá. Nie že by sa to stávalo často, ale občas nám to kúsok ujde.

Celý tento mechanizmus sa už po dvoch dňoch dokonale zladil a práca sa mohla na plné obrátky rozbehnúť. Po ťažkej robote prichádza ale odmena, a tak, keď sa vyučovanie skončilo, presunuli sme sa na jednu z pestrých popoludňajších aktivít. Bowling, múzeá, laser game, plaváreň, lezecká stena, alebo aj filmové predstavenie, to všetko bolo v ponuke na vyplnenie poobedňajšieho času. Je pravda, že niečo bolo menej zaujímavé ako iné veci, ale nič z toho nebolo nudné, je to o preferenciách jednotlivca a v tomto programe si každý dokázal nájsť tú svoju príchuť. Napríklad taký bowling, kde sa ukázala prirodzená súťaživosť. Hrali sme s našimi českými bratmi a sestrami a ťažko sa hovorilo, kto bol lepší. Opak toho bola laser game, kde sme všetci držali za jeden povraz, aby sme porazili ťažkého súpera (robím si srandu, išli sme po sebe ako psi). Už skutočným protikladom boli rôzne múzeá, kde sme sa naháňať a biť naozaj nemohli. Boli to také kľudné pohodové časti, kde sme sa vzdelávali aj vo voľnom čase.

Deň však striedal deň a program zasa ďalší program, pomaly nás približujúc k prezentácii, kde sme museli obstojne dokázať, čo sme za ten týždeň stihli spraviť. Prišlo vedenie školy, z čoho sme boli všetci trošku nervózni, no museli sme to nejako preglgnúť a podať najlepší výkon svojho života. Zo začiatku to nebolo vôbec jednoduché. Ruky sa nám triasli, hlasy sa miestami kúsok zlomili a jemne sme povrážali do veľkých nástenných hodín. Chcelo to proste zahrievacie kolečko, v našom prípade pár úvodných viet, a všetka tréma zmizla. Začali sme rozprávať nielen o tom, čo sme sa naučili, ale aj o našom voľnom čase, ktorého prezentáciu sme poňali v trošku netradičnom štýle. Môžem povedať, že to malo úspech, lebo už po prvých slovách sme badali jemné náznaky úsmevu na tvárach vedenia ostravskej školy.

Autor: Richard Zliechovský, III. A

Foto: Mgr. Zuzana Janeková, Dominika Neuschlová, III. A

Mobility – kreatívna cesta do novej modernej Európy

Pod týmto názvom sa naša škola zapojila do realizácie mobilitného projektu Erasmus+ v školskom roku 2016/2017. Tento medzinárodný projekt sa zameriava na zlepšenie kvality odborného vzdelávania a poskytuje príležitosti aj pre žiakov stredných odborných škôl.

                Naša škola už tradične pripravuje program projektu tak, aby mohli byť do neho zapojení žiaci všetkých piatich študijných odborov. Pre technické odbory mechanik počítačových sietí, technik telekomunikačných a informačných technológií a tiež grafik digitálnych médií je určená realizácia projektu v partnerských školách v Erfurte v Spolkovej republike Nemecko pre 12 žiakov a v Českej republike v Prahe a Ostrave po 10 žiakov,  5 žiakov v Hradci Králové. Tu sa budú venovať technológiám optických vlákien, ktoré sú v dnešnej dobe neodmysliteľnou súčasťou všetkých domácností, internetu, pevných liniek a IP televízie. Cieľom projektu je priblížiť žiakom techniky optických káblov, ich zváranie, ukladanie do optických chráničiek a zoznámiť ich s technológiou, ktorá je hlavnou súčasťou tejto problematiky. Súčasťou projektu sú aj zabezpečovacie systémy pre domácnosti a firmy. Pre žiakov ekonomických študijných odborov je pripravený projekt v Českej republike v Trutnove, kde sa bude päť žiakov študijných odborov pracovník marketingu, klientsky manažér pošty a grafik digitálnych médií venovať plánovaniu a realizácii reklamnej kampane pre SOŠ a SOU Trutnov. Ide o reklamu pre reštauračné služby, pekárenskú, cukrárenskú a stolársku výrobu. Úlohou žiakov bude aj výber najvhodnejšej banky pre poskytnutie úveru na túto reklamnú kampaň a tiež určenie distribučných ciest pre zabezpečenie odbytu produktov jednotlivých prevádzok.

Práce na projekte sú už v plnom prúde. 2. októbra 2016 vycestovalo desať najlepších žiakov a dvaja pedagogickí zamestnanci do Prahy, kde pracovali na projekte až do 15. októbra 2016. Súčasne, od 10. októbra 2016, začalo na tom istom projekte pracovať pod dohľadom dvoch pedagogických zamestnancov ďalších 10 žiakov v Ostrave. V druhom polroku 2016/2017 vycestuje 5 žiakov do Hradca Králové, kde budú realizovať projekt od 12. do 25. februára 2017. Následne od 19. marca do 1. apríla 2017 vycestuje ďalších 5 žiakov do Trutnova a posledných dvanásť sa zúčastní od 4. júna pobytu v nemeckom Erfurte, odkiaľ sa vrátia až 17. júna 2017.

                Program projektu Erasmus+ je aj v tomto školskom roku naozaj bohatý a niekoľko desiatok najlepších žiakov bude mať možnosť získať nové odborné zručnosti na medzinárodnej úrovni. To však nie je jedinou výhodou tohto pobytu. Žiaci tu spoznajú nových priateľov  a pri spoznávaní nových krajín získajú množstvo nezabudnuteľných zážitkov.

Autorka: Bc. Vlasta Vilhanová

Aj tento rok sme dostali zelenú a prostredníctvom programu Erasmus+ sme absolvovali projekt v nemeckom meste Erfurt. Ide o projekt, kde žiaci pracujú na schválenom projekte a prezentujú ho partnerskej škole. Ani tento rok nebolo tomu inak a dvanásť vybratých žiakov našej školy ukázalo, čo sa v nich skrýva.