Dňa 23. 11. 2021 sa na našej škole konalo školské kolo OANJ. Súťaže sa zúčastnili žiaci 1. až 4. ročníka. Najskôr sa museli popasovať s testom, ktorý obsahoval úlohy zamerané na odposluch, čítanie s porozumením a gramatiku. Po úspešnom zvládnutí prvej časti štyria žiaci postúpili do druhej časti – ústneho kola, kde bola preverená ich schopnosť kreatívne tvoriť príbehy, spontánne komunikovať a argumentovať. Víťazom školského kola OANJ sa stal žiak I. B triedy Samuel Vonderčík. Vyjadrenie víťaza: „Vcelku musím povedať, že som sa dosť bál, ale nakoniec som bol milo prekvapený, keď moje meno vyhlásili na prvom mieste.“
Srdečne blahoželáme a držíme palce v okresnom kole.
Autor: Mgr. Zuzana Nejedlá
Žiaci II. E a IV. E, odbor PMMO, sa 12. 11. a 25. 11.2021 zúčastnili pod vedením Ing. Ľ. Lackovej 1. kola finančno-vedomostnej súťaže pre stredoškolákov „Finančná olympiáda," ktorú organizuje Nadácia Partners group. Každý žiak odpovedal na 20 otázok z testu o finančnej gramotnosti. Na odpovede mali 40 minút. Súťaž vyhodnotí automatizovaný systém vo februári.
Autor: Ing. Ľ. Lacková
V novembri 2021 žiaci II. E, III. E a IV. E, odbor PMMO, absolvovali kvíz v rámci súťaže „Generácia euro". Súťaž organizuje pre súťažné družstvá stredných škôl Európska centrálna banka. Súťaž na našej škole zorganizovali Ing. Ľ. Lacková a Ing. A. Veselovská. Za každú triedu súťažilo jedno družstvo. Výsledky budú zverejnené po ukončení 1. otvoreného kola.
Žiaci II. E a IV. E, odbor PMMO, sa 12. 11. a 25. 11.2021 zúčastnili pod vedením Ing. Ľ. Lackovej 1. kola finančno-vedomostnej súťaže pre stredoškolákov „Finančná olympiáda," ktorú organizuje Nadácia Partners group. Každý žiak odpovedal na 20 otázok z testu o finančnej gramotnosti. Na odpovede mali 40 minút. Súťaž vyhodnotí automatizovaný systém vo februári.
Autor: Ing. Ľ. Lacková
Štvrtý štvrtok v novembri slávia ľudia v USA Deň vzďakyvzdania. Tento sviatok vznikol kvôli udalostiam v 17. storočí, no má veľa spoločného aj s dnešnou dobou. Ľudia prenasledovaní pre svoju vieru vo vlastnej krajine, v Anglicku, sa rozhodli opustiť svoje domovy, nasadnúť na loď a sprevádzaní morskou chorobou, zimou, búrkami, nedostatkom vody a jedla sa dva mesiace plavili do neznáma, nevediac, čo ich čaká, neznajúc miestny jazyk, zvyky, kultúru ani prostredie. Dnes takých ľudí voláme imigranti a bojíme sa ich. Vtedy to boli pútnici. Polovica z nich neprežila prvú zimu. Avšak s pomocou miestnych obyvateľov, Indiánov, sa im začalo dariť. Preto boli vďační Bohu a Indiánom za to, že prežili strastiplné začiatky života v tejto novej zemi.
My sa dnes môžeme v mnohom poučiť z tohto príbehu. Každý si v ňom môže nájsť to svoje. Ľudia ďakujú Bohu, svojej rodine a blízkym, priateľom za všetko dobro, ktoré sa im dostáva. Tento sviatok nás učí byť vďačnými za všetko, čo máme, učí nás deliť sa a pomáhať si.
Medzi našimi žiakmi často zaznieva nespokojnosť so životom na Slovensku. Prirovnávajú ho dokonca k rozvojovým krajinám. No naozaj je to u nás až také zlé? Máme naozaj dôvod sťažovať sa a rozvíjať náš národný šport, šomranie? A čo tak trochu vďačnosti a uvedomenia si, čo všetko tu vlastne máme a ako si tu dobre žijeme? Tak, poďme si to trochu porovnať a zažiť aktivitou globálneho vzdelávania zo vzdelávacieho centra Živica v Zaježovej, s názvom Globálna desiata.
Už pár dní pred štvrtým štvrtkom mali žiaci doniesť nejaké fajnotky, s ktorými by sa radi podelili s ostatnými. Globálna desiata sa začala so zaviazanými očami. Držiac sa za plecia žiaci poslepiačky drobčili do triedy. Hneď prvý dôvod na vďačnosť, zrak. Každý z nich bol zástupca nejakej krajiny a všetci sa zišli na medzinárodnej konferencii. Ako to už na takýchto medzinárodných fórach býva, znela hudba z rôznych krajín. Úlohou žiakov bolo hádať pôvod krajiny, odkiaľ hudba pochádza. Kto uhádol, bol usadený ku stolu. Pozorné triedy si užili zaujímavé, chytľavé melódie a atmosféru ďalekých krajín, iných kultúr, cestovania, dokonca sme si trochu zatancovali. ? Keď uhádol pôvod pesničky aj posledný žiak a všetci už sedeli za stolom, mohlo sa začať nosiť na stôl.
Na medzinárodných konferenciách by sme možno očakávali špeciality národných kuchýň. Tu sme mali gumových macíkov, pomarančové piškóty, čipsy a podobnú „zdravú“ stravu. Každý žiak mal pred sebou názov krajiny, ktorú uhádol a občerstvenie. Až v tomto momente si žiaci mohli dať dole šatky. S prekvapením však zistili, že množstvo občerstvenia pred nimi sa výrazne líši. Napríklad pri počte 21 žiakov, mali iba traja žiaci prekypujúci tanier, piati žiaci mali po osem malých piškót a trinásť žiakov malo dve piškóty. Čím to asi bude? Prečo je to tak? A prečo má zástupca Slovenska toho na tanieri až toľko, že sa mu vysýpa? Nuž, to už bolo predmetom ďalšieho „skúmania“, resp. debaty. Kým si žiaci pochutnávali na prídeloch občerstvenia, zamýšľali sa nad týmito otázkami:
Ako ste sa cítili so zaviazanými očami?
Ako sa vám darilo hádať hudbu?
Aké boli vaše očakávania, keď ste so zaviazanými očami čakali?
Čo vás najviac prekvapilo, keď ste si dali šatku dole?
Čo podľa vás odzrkadľovalo rozdelenie jedla podľa krajín? Z čoho to rozdelenie vychádza? Ktoré krajiny patria medzi najchudobnejšie a ktoré krajiny medzi najbohatšie?
Aký to bol pocit pre zástupcov bohatých krajín mať toľko jedla, najmä keď vaši kolegovia vedľa nemali takmer nič?
Ako sa cítili tí najchudobnejší, čo mali najmenej jedla? Ako ste vnímali tých bohatších? Ako došlo k tejto nerovnováhe medzi krajinami?
Aké môžu byť jej príčiny?
Aké sú dôsledky takejto nerovnováhy v bohatstve?
Aké sú riešenia tejto situácie?
Po zamysleniach sa nad týmito otázkami boli žiaci požiadaní o spätnú väzbu na hodinu, čo sa im páčilo, nepáčilo, či im to niečo dalo, čo si z hodiny odnášajú. Tu sú niektoré ich reakcie:
„Hodina sa mi páčila. Zmena je prospešná. Dozvedel som sa viac o svetovej situácii a mám o dôvod viac sa nad tým zamyslieť.“
„Dalo mi to vedomosť, ako sú na tom ostatné štáty, čo sa týka vyspelosti.“
„Niektoré krajiny si nedokážu dovoliť ani vhodné ubytovanie a niektoré si tých ubytovaní môže nakúpiť niekoľko, a preto by bohatšie krajiny a ľudia mali pomáhať tým chudobným.“
„Najlepšie na tejto hodine bolo to, že sme hádali tie krajiny. A mali by sme sa zamyslieť, ako pomôcť chudobným krajinám, ak sa to dá. A dozvedel som sa nové názvy miest a o nich informácie.“
„Mne sa to veľmi páčilo, ale zo začiatku som sa bál, čo sa stane, keď sme si zaviazali oči.“
„Zaujímavá hodina. Možno by som otázky spravila formou kvízu, aby bola väčšia motivácia formou tej konferencie, aby sa každý vyjadril a možno nejaké aktivity, kde by sa krajiny spájali a robili dohody.“
„Moje pocity z dnešnej hodiny sú veľmi pozitívne, dozvedela som sa dosť veľa vecí o rôznych krajinách a dalo mi to niečo do života, že si musím vážiť veci, čo mám.“
„Thanksgiving ma naučilo, že sa máme deliť a nevyhadzovať jedlo len tak do koša.“
„Dnešný deň sa mi veľmi páčil. Priblížili sme si rozdiely krajín medzi sebou. Myslím si, že by sme si mali vážiť to, čo máme a pomáhať tým, ktorí toľko toho nemajú a potrebujú pomoc.“
„Určite by som privítal takúto hodinu aj do budúcna. Naučili sme sa niečo aj o druhých krajinách, čo sa týka financií a za mňa to bolo super.“
„Aj mňa veľmi prekvapilo, že Slovensko je najbohatšie z Afriky, Ruska, atď.“
„Na dnešnej hodine sme si mohli uvedomiť, že ako sú na tom iné krajiny a mali by sme si uvedomiť, čo všetko máme.“
„Úžasná hodina, uvedomil som si, v akej úžasnej krajine žijeme v bohatstve. Som za to vďačný, neuvedomoval som si, ako veľa to pre nás znamená, ďakujeme za to, a ďakujem za hostinu, bol som hladný.“
V roku 2004 založila prof. dr. Valentina Dagienė v Litve informatickú súťaž. Symbolom súťaže sa stal usilovný, inteligentný a čulý bobor, preto sa súťaž volá po litovsky Bebras (tento názov sa používa aj v angličtine na medzinárodných podujatiach) a po slovensky Informatický bobor. Úspešná súťaž sa odvtedy rozšírila do mnohých krajín.
Naša škola sa už niekoľko rokov pravidelne zúčastňuje medzinárodnej súťaže iBobor. Aj tento školský rok sa zapojilo do súťaže spolu 56 žiakov. Boli rozdelení do dvoch kategórii:
Seniori súťažili 9. novembra 2021. V tejto kategórii na celom Slovensku súťažilo 5 516 žiakov a 4 naši žiaci sa stali úspešnými riešiteľmi:
Dňa 23. 11. 2021 sa naša škola prezentovala na online Burze informácií, ktorú organizovalo Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Dolnom Kubíne.
V rámci 2. kola sa jej zúčastnilo 10 škôl z Liptovského Mikuláša, Martina, Žiliny a Bratislavy. Prezentáciu našej školy komentovali Mgr. Janette Lunevová a Ing. Vladimír Cipov PhD., ktorí predstavili jednotlivé študijné odbory prostredníctvom profesionálne spracovaného promočného videa. Všetkým, ktorí prezentáciu sledovali, boli poskytnuté informácie o aktivitách školy, ktoré sú zároveň prezentované aj na Instagrame, Facebooku či Youtube, kde je 24 hodín vysielané streamované video.
Komentátori zároveň všetkých zúčastnených pozvali na DOD SOŠ IT, ktorý sa bude na našej škole konať dňa 13. 12. 2021.
Naše očakávania od tejto formy prezentácie školy boli rôzne, ale po skončení Burzy informácií sme mali výborný pocit z dobre odvedenej práce.
Autor článku: Mgr. Janette Lunevová
Dňa 30. novembra 2021 sa naši študenti, tak ako každý rok, zúčastnili celoslovenskej súťaže EXPERT - testovanie vedomostí z rôznych oblastí. Do súťaže sa celkove zapojilo 11 študentov v dvoch kategóriách. V kategórii O12 – 8 študentov z tried I. B, I. C, II. A. V kategórii O34 – 3 študenti z triedy III. D. Všetci úspešne reprezentovali našu školu, za čo im patrí naša obrovská vďaka.
Autor: Mgr. Miroslav Slotta
Súčasťou komunikácie so zákazníkom, asertívneho správania, ústretového vybavovania zákazníka, ale aj zvládania záťažových situácií je aj vybavovanie reklamácii a sťažností. Po dvoch týždňoch karantény a dištančného vyučovania cez MS Teams pracovníkov marketingu z I. E, nás opäť na odbornom výcviku navštívil Ing. Ján Krchňavý, ktorý v minulosti prevádzkoval niekoľko špecializovaných predajní Telecom. Cieľom jeho návštevy bol workshop, na ktorom sa žiaci dozvedeli, ako postupujeme pri vybavovaní reklamácií, čo všetko môžeme reklamovať, aké druhy reklamácií poznáme a čím sa pri ich riešení riadime. Tieto vedomosti už síce z odborného výcviku mali, no doplnené o príklady priamo z praxe sa určite stanú viac zapamätateľnými. Potom už nasledovali úlohy, kde si mali možnosť vyskúšať reklamačné konanie priamo pri riešení záručnej a pozáručnej opravy telefónu, ale tiež v situácii, kedy mali rozhodnúť o tom, či daná reklamácie je, alebo nie je záručná. Jednou z dvojíc, ktorá si úlohu predajcu a reklamujúceho zákazníka vyskúšala, boli Róbert Mydlo a Daniel Sroka.
„Dnešný workshop bol zameraný na vybavovanie zákazníka pri reklamácii, kde sme si vyskúšali záručnú aj pozáručnú reklamáciu. Pán inžinier nám podrobne vysvetlil, ako to pri reklamáciách funguje, ukázali a vysvetlili sme si, čo je reklamačný poriadok a ako spísať reklamačný protokol. Po teoretickej časti sme prešli na praktické činnosti, ktoré sme sami zrealizovali. Vyskúšali sme si situácie, ktoré nám ukázali, či dokážeme aktívne počúvať a klásť tie správne otázky. Úlohou spolužiaka Daniela bolo reklamovať mobilný telefón, pretože po pol roku používania sa mu začal sám vypínať. Ja ako predajca som telefón skontroloval a tiež som usúdil, že mobilný telefón nie je v poriadku. Spísal som reklamačný formulár, telefón som prevzal, zákazníkovi som vysvetlil postup reklamácie a na konci som mu ponúkol ešte ďalšie služby otvorenou otázkou, či ešte niečo nepotrebuje, lebo už predsa viem, že aj reklamácia je dobrá obchodná príležitosť ? Ďalšia situácia bola zameraná na nezáručnú reklamáciu, kde bol na vine zákazník, no špekuloval, ako si môže dať telefón opraviť bez toho, aby za to musel zaplatiť. Predajca na jeho žiadosť telefón prijal, ale upozornil ho, že keď v servisnom stredisku zistia, že telefón bol poškodený mechanicky, bude musieť zákazník opravu uhradiť. Opäť som zistil, že nie všetko je také jednoduché, ako na prvý pohľad vyzerá. Je náročné zákazníka aktívne počúvať a klásť mu tie správne otázky. Vyžaduje si to naozaj hodiny driny a tréningov. No môžem povedať, že pani majsterka nám dáva priestor a príležitosti na to, aby sme sa mohli všetko čo najlepšie naučiť a celkovo je tu veľmi príjemná atmosféra, do ktorej sa stále rád vraciam. Tieto workshopy nás posúvajú dopredu a časom z nás určite urobia slušných, komunikatívnych a ambicióznych mladých ľudí, ktorí sa v živote nestratia. Na odbornom výcviku sa neučíme len profesionálne rásť, nie je to len workshop, ale aj výchova,“ zhodnotil dnešný workshop Róbert Mydlo.
Nakoniec sa od pána Ing. Jána Krchňavého dozvedeli aj to, čo spôsobujú sťažnosti nielen na služby, ale hlavne tie na zamestnancov. Ako sťažnosť napísať, ako ju riešiť a aké možnosti má zákazník, ktorý nie je spokojný napr. aj s vybavením reklamácie, už našich prvákov určite nezaskočí.
Autori: Bc. Vlasta Vilhanová, majsterka OV, Róbert Mydlo, žiak I. E
Foto: Daniel Sroka, Jakub Troják, I. E
Prednedávnom Ing. Katarína Štrónerová, zástupkyňa riaditeľa pre praktické vyučovanie, dostala mail od manažérky regionálnej pobočky neziskovej organizácie Úsmev ako dar Banská Bystrica, Bc. Eriky Mazúchovej, v ktorom nás požiadala o spoluprácu. Následne sme sa stretli tu, v priestoroch našej školy, a dohodli sme sa na podmienkach tejto spolupráce. Miesto svojej odbornej praxe tam nájdu nielen grafici digitálnych médií, ale aj pracovníci marketingu. Budú si tam môcť v praxi overiť svoje odborné zručnosti pri spravovaní sociálnych sietí, ako je Facebook, Instagram, pri realizácii komunikačnej kampane ich webovej stránky, zrealizovať prieskum sledovanosti a na základe zistených výsledkov navrhnúť komunikačný plán na rok 2022. Pracovníci marketingu môžu tiež pomáhať pri vianočnej zbierke Úsmev ako dar a rôznych administratívnych prácach. Pre Úsmev ako dar to však nebude žiadna nová skúsenosť. Táto nezisková organizácia už má s odbornou praxou študentov skúsenosti. V súčasnosti tam zavítala v rámci mobilitného pojektu Erasmus+ na dva mesiace študentka sociálnej práce z Vysokej školy Caritas v ČR. No a naša žiačka v tejto organizácii absolvuje svoju prvú odbornú prax už v piatok 19. novembra 2021.
A čím sa vlastne Úsmev ako dar zaoberá? Na ich webovej stránke sa dočítate, že pobočka v Banskej Bystrici je miestom stretnutí a poradenstiev s klientmi, miestom spoločných porád, skladom materiálnej pomoci aj vzdelávacím priestorom zároveň, ako to už v neziskových organizáciách býva. Starajú sa približne o 50 rodín a spolupracujú s 13 centrami pre deti a rodiny. Tvorí ju šesť zamestnancov s obrovskou chuťou pomáhať a 24 dlhodobých dobrovoľníkov. A prečo oslovili na spoluprácu práve Strednú odbornú školu informačných technológií v Banskej Bystrici?
To nám prezradila Bc. Erika Mazúchová: „Úsmev ako dar pôsobí v Banskobystrickom kraji už viac ako 20 rokov. Ako občianske združenie vykonávame rôzne aktivity, a to nielen navonok, ale aj v našich interných procesoch. Tretí sektor je veľmi dynamickým prostredím, kde žiaden deň nie je rovnaký a úloh je stále mnoho. Rýchlo sa meniacemu svetu technológií, médií aj komunikácie sa snažíme prispôsobovať, avšak často na to sami nestačíme. Práve preto sme sa rozhodli osloviť o spoluprácu práve vašu školu - potrebujeme sa zlepšovať v práci v oblasti marketingu, masmediálnej komunikácie či sociálnych sietí, a prispôsobovať spôsob svojej komunikácie a naše aktivity aj mladším generáciám, skupinám ľudí, ktorí prinášajú do organizácie nové nápady a čerstvú silu. Kto je lepší v oslovovaní mladých než oni sami, a prostredníctvom kanálov, ktoré najviac používajú? Dúfame, že tak ako poskytneme priestor vašim študentom vzdelávať sa a získavať nové skúsenosti či zručnosti, aj my sami sa popri nich naučíme niečo, čo nás posunie o krok vpred, aby sme naďalej mohli efektívne pomáhať deťom a rodinám a aby rodiny zostali spolu.“
A my sa z tejto spolupráce, samozrejme, tešíme tiež. Veď vytvárať reálny priestor, v ktorom môžu svoje odborné zručnosti naši žiaci uplatniť a zdokonaliť sa, neponúka každá škola.
Autorka: Bc. Vlasta Vilhanová, majsterka OVY
Foto: Barbora Pántiková, žiačka IV. E
Na internete sa píše, že ľudia, ktorí poznajú svoj typ osobnosti a robia prácu, ktorá ich baví, majú v priemere o 60% vyšší plat ako ostatní pracujúci. Preto je dôležité poznať typ svojej osobnosti. A práve na tento účel sú vypracované testy profesijnej orientácie pre žiakov štvrtého ročníka. Tí, ktorí sa naozaj chcú rozhodnúť správne, alebo sami nevedia posúdiť, čo by ich v budúcnosti zaujímalo, sa prihlásili na testovanie, ktoré vo štvrtok 4. 11. 2021 v zborovni učiteľov Strednej odbornej školy informačných technológií v Banskej Bystrici zrealizovala školská psychologička Mgr. Monika Súlovcová z Centra pedagogicko- psychologického poradenstva a prevencie v Banskej Bystrici. Cieľom profesijnej orientácie žiakov stredných škôl bolo odporučiť im pomocou testov odborné profesijné zameranie alebo zameranie vysokoškolského štúdia, ktoré vzhľadom na osobnostné predpoklady umožní ich profesionálnu sebarealizáciu. Súčasťou profesijnej orientácie je psychologická diagnostika zameraná na zistenie úrovne inteligencie a špeciálnych schopností, kognitívnych funkcií, osobnostných vlastností, motivácie a profesijných záujmov.
A aké majú žiaci očakávania?
Laura Môcová, grafička digitálnych médií zo IV. A, stále nevie, či študuje ten správny odbor, ktorý by ju v budúcnosti napĺňal, nevie sa ani rozhodnúť, či pôjde študovať na vysokú školu, alebo pracovať. Verí však, že testy jej ukážu, ktorým smerom sa uberať a uľahčia jej toto rozhodovanie.
„Stále uvažujem nad tým, čo by som asi tak chcel robiť. Už dlhší čas uvažujem o svojom budúcom smerovaní v nejakej bezpečnostnej zložke. Teda, rád by som študoval na Policajnej akadémii v Bratislave. Keď sa naskytla takáto možnosť, rád som ju využi. Som zvedavý, či mi to vyjde aj podľa profesijných testov,“ povedal Teodor Parobek, pracovník marketingu zo IV. E. A čo od týchto testov očakáva jeho spolužiačka Tatiana Vozárová? „Na testy som sa prihlásila, lebo som chcela zistiť, aká profesia je pre mňa vhodná. Som veľmi zvedavá, aký výsledok sa v decembri dozviem. Na vysokej škole plánujem študovať ekonomiku a manažment a zaujíma ma, či je tento smer pre mňa vhodný. Som rada, že nám naša škola umožnila otestovať svoju osobnosť a myslím si, že mnohým žiakom výsledky testov pomôžu pri rozhodovaní sa, akou cestou sa po strednej škole majú vydať.“
O dôvode, prečo sa tohto testovania zúčastnili, nám povedali aj ďalší: „Na testy som sa prihlásila preto, že sama ešte nemám jasnú predstavu o svojej budúcnosti. Viem, že na vysokú školu chcem ísť, no rada by som objavila také to moje poslanie, za ktorým by som sa mala vydať. Prácu, v ktorej by som sa dokázala rozvíjať a bavila by ma. Budúcnosť je pre mňa nesmierne dôležitá, lebo viem, že dnešná doba nie je ľahká a mnohí z nás robia reálne aj to, čo ich nebaví. Preto verím, že aspoň výsledok týchto testov mi priblíži predstavu, akým smerom by som sa mala uberať“. Tak toto sú očakávania Barbory Pántikovej zo IV. E. Aj jej spolužiačka Kristína Makovníka považuje toto testovanie rovnako za dôležité: „Od minulotýždňovej profesionálnej orientácie žiakov som očakávala konkrétnejšie upresnenie môjho budúceho uplatnenia. Chcem sa uistiť, že sa hodím na odbor, ktorý som si vybrala. Jedným z testov bol aj IQ test, na ktorého výsledky som zvedavá z dôvodu, že tieto výsledky mi môžu pomôcť s prijatím na vybranú vysokú školu. Táto školou organizovaná akcia bola podľa môjho názoru prínosná v rôznych smeroch a verím, že podobných podujatí v škole bude určite viac.“
To, či našim štvrtákom výsledky testov potvrdia správnosť ich rozhodnutí alebo ich navedú na úplne inú cestu, sa dozvedia až v decembri. Dovtedy si budú musieť na výsledky testov profesionálnej orientácie počkať.
Autorka: Bc. Vlasta Vilhanová
Foto: Demianová Alexandra