Dňa 19. septembra 2017 sme na našej škole uskutočnili účelové cvičenia pre žiakov 1. ročníka. Akcie sa zúčastnili všetci žiaci vrátane žiakov so zdravotnými problémami, pretože cieľom tohto podujatia je pripraviť žiakov na to, aby vedeli správne reagovať v prípade ohrozenia života a zdravia.
Cvičenie bolo zamerané na upevnenie disciplíny pri hromadných akciách (evakuácii). Na túto situáciu boli použité modelované cvičenia, a to behy a zrýchlený presun formou vytrvalostného behu. Pozornosť bola venovaná na základe dnešnej pretechnizovanej doby aj problémom dodržiavania hygieny, prednáške o poskytovaní prvej pomoci pri rôznych druhoch poraneniach, pohybu a pobytu v prírode, ale tiež dopravnej výchove.
Akcia splnila svoj účel a mimoriadne pozitívne hodnotíme aktivitu zúčastnených pedagogických pracovníkov. Boli to Mgr. Ján Glončák, Mgr. Miroslav Slotta, Mgr. Roman Hadžega, Matej Mazúch, Ján Kasan, Mgr. Miroslav Jaso, Mgr. Monika Kroupová, Mgr. Zuzana Vetráková, Mgr. Zuzana Kováčiková a Mgr. Soňa Daňová.
Autorka článku: Mgr. Kristína Raganová
Foto: Mgr. Kristína Raganová
Nový školský rok 2017/2018 sme začali plaveckými kurzmi. V prvý školský deň, 4. septembra, sme nastúpili na vlak do Veľkého Medera, na náš prvý kurz so žiakmi II. C a prvej skupiny II. E triedy. Práve tu sme si naplánovali s našimi druhákmi 5-dňový kurz. Ubytovali sme sa v krásnom penzióne Daniela. Csaba, majiteľ penziónu, sa nám venoval po celý čas. Druhý kurz sa konal o týždeň neskôr so žiakmi II. D a druhou skupinou II.E triedy.
Na praktický plavecký výcvik sme využívali termálne kúpalisko THERMAL CORVINUS Veľký Meder. Žiaci si užili kopu srandy na tobogáne, príjemné chvíle vo vírivých bazénoch, plážový futbal a plážový volejbal. Pre svoje zdravie a zvýšenie fyzickej zdatnosti žiaci využívali 25 metrový plavecký bazén. Na svoje si prišli aj neplavci, o ktorých sa momentálne dá rozprávať ako o začínajúcich plavcoch.
Kurz splnil svoj účel, o čom svedčia kladné ohlasy žiakov.
Plaveckého kurzu sa zúčastnili pedagogickí pracovníci Mgr. Raganová, Mgr. Barus a Mgr. Trudič, PhD.
Autorka článku: Mgr. Raganová
Foto: Mgr. Raganová
Prázdniny, nakoniec tak, ako aj po iné roky, ubehli veľmi rýchlo a nielen kalendár, ktorý ukazoval začiatok septembra, ale aj počasie, signalizovali príchod jesene. A s ňou aj príchod nového školského roka. Žiaci po dvoch mesiacoch sladkého ničnerobenia opäť prekročili brány svojej školy. Mnohí sa na túto chvíľu určite aj tešili. Veď svojich spolužiakov – kamarátov nevideli už celé leto a bolo toho veľa, čo počas prázdnin zažili a potrebovali svojim spolužiakom vyrozprávať.
Preto to na školskom ihrisku, kde boli žiaci zoradení podľa tried, šumelo ako v úli. Ticho nastalo až vo chvíli, keď zazneli prvé tóny našej hymny. Vtedy sa už všetci upokojili a sústredili sa na dianie okolo seba. Po doznení hymny pristúpil k mikrofónu Ing. Štefan Balogh, riaditeľ školy, ktorý všetkých srdečne privítal. Najmä však prvákov, ktorí nastúpili v plnom počte, spolu 150 žiakov do piatich tried. Vo svojom slávnostnom príhovore vyslovil opäť niekoľko zaujímavých myšlienok. Vystúpenie začal otázkou: „Čo chcete v živote dosiahnuť?“, na ktorú hneď aj odpovedal: „Kľúčom života je byť šťastný.“ Všetkých zaujal ním prerozprávaný príbeh malého chlapca, ktorý týmto odpovedal na otázku svojej učiteľke. Ona skonštatovala, že chlapec nepochopil otázku, na čo jej on odpovedal, že ona nepochopila život. Prezradil, že týmto chlapcom nebol nikto iný ako slávny spevák a hudobník John Lennon. Pokračoval tým, že každý dobrý človek je šťastný a podobných ľudí aj priťahuje. Naopak, kto je negatívny, je nešťastný, a takými ľuďmi sa aj obklopuje. A je na každom, čo si vyberie, pretože každý si môže najviac pomôcť sám.
Vyslovil potešenie nad tým, že v súčasnosti má škola 551 žiakov a okrem študijných výsledkov zaváži aj ich talent, schopnosti a danosti, ktoré môže každý žiak využiť v rôznych súťažiach a aktivitách.
Následne predstavil vedenie školy a po jeho vystúpení Ing. Miriam Popovičová, zástupkyňa riaditeľa školy, poskytla organizačné pokyny na nasledujúci týždeň. Okrem preberania učebníc a vyučovania v ňom žiaci prvého ročníka, už tradične, absolvujú adaptačný kurz, II. C plavecký výcvik, na tretiakov čaká v najbližšom období kurz ochrany života a zdravia, žiakov prvého a druhého ročníka účelové cvičenia, no niektorých tiež opravné maturitné skúšky.
Všetkým prajeme šťastný a úspešný školský rok 2017/2018. V tomto školskom roku o to viac, že sa bude niesť v znamení osláv 50. výročia vzniku našej školy. Veď pochváliť sa 50-ročnou tradíciou nemôže každá škola.
Autorka: Bc. Vlasta Vilhanová
Foto: Bc. Miloslav Lichý, Mgr. art. Peter Lukáč
Koncom školského roka 2016/2017 prišla na školu výzva zapojiť sa do realizácie projektu Slovenského olympijského výboru Olympijské festivaly Slovenska a zorganizovať Olympijský deň. Cieľom tohto projektu je, aby si školy uvedomili význam športu pre život a zdravý vývoj detí a mládeže. Vo výzve sa uvádza aj to, že v záujme napĺňania tohto cieľa je inšpirovať ich „veľkou olympiádou“ a ponúknuť im možnosť „dotknúť sa športu a olympizmu“.
V jednotlivých pavilónoch našej školy sa objavili plagáty, ktoré propagovali toto podujatie a zároveň vyzývali žiakov, ale aj pedagógov, aby sa prihlásili do súťaží v rôznych športových disciplínach. Všetci športovci, ale aj ich fanúšikovia, sa zišli ráno 28. 6. 2017 na školskom ihrisku, kde okrem slovenskej zástavy, ktorú niesli dve dievčatá z I. E, zaznela aj štátna hymna. Potom sa už slova ujal Ing. Štefan Balogh, riaditeľ školy, aby pri príležitosti prvého Olympijského dňa na našej škole vyslovil presvedčenie, že toto podujatie sa stane tradíciou, a poprial všetkým športový, zdarný, ale hlavne fair play deň. Po odznení Olympijskej hymny, ktorá tiež nemohla chýbať, všetkým vedúcim družstiev Mgr. Atila Barus, hlavný organizátor, poskytol organizačné pokyny a mohlo sa začať súťažiť.
V telocvični sa zišlo šesť súťažných družstiev, aby si zmerali sily vo florbale. Zaujímavosťou bolo, že jedno zo súťažných družstiev tvorili učitelia a majstri odbornej výchovy. Čakal ich naozaj náročný deň, lebo hrali systémom každý s každým. Počas rozcvičky prvých súťažiacich sme oslovili kapitána prvého súťažného družstva žiakov, Mareka Zachara z II. D. „Florbal za školu som hrával už v prvom ročníku, teraz ho hrám len rekreačne, ale napriek tomu verím, že sme dobrý tím a že vyhráme. Ale keď pozerám na súperov (majstri a učitelia), vyzerajú byť tvrdý oriešok a mám z nich obavy.“ Majster OV Ján Kasan prezradil, že práve ich družstvo ide vyhrať nad žiakmi, nakoľko sú nabudení vynikajúcimi výsledkami našich futbalistov do 21 rokov. Nakoniec sme im mohli gratulovať k druhému miestu.
Na školskom ihrisku systémom každý s každým po 2 x 10 minút hralo šesť družstiev žiakov minifutbal. Hlavným rozhodcom týchto zápasov bol Mgr. Atila Barus a v úlohe fanúšikov ich povzbudzovali spolužiaci.
Hneď pod školským ihriskom zodpovedne merali vzdialenosti PaedDr. Marta Petrová a Mgr. Miroslav Slota všetkým 12 žiakom, ktorí sa prihlásili do súťaže vrh guľou. Každý z nich mal tri pokusy a rátal sa mu ten najlepší. Najďalej sa podarilo hodiť guľu Danielovi Brezánimu z II. A. Šesťkilogramovou guľou hodil úctyhodných 11,60 m. Bezprostredne po oznámení výsledkov nám povedal, že aj keď sa tomuto športu nevenuje, veril si, pretože je ambiciózny, a veľmi sa teší z toho, že sa mu podarilo vyhrať. Zahanbiť sa nedali ani dievčatá. Víťazstvo si odniesla Simonka Grochalová z I. E, ktorá so štvorkilovou guľou dosiahla vzdialenosť 5,10 m.
Neďaleko nich Ing. Anna Samášová a Ing. Eva Prostredníková merali vzdialenosti žiakov, ktorí súťažili v skoku do diaľky z miesta. Aj na túto disciplínu sa prihlásilo až 14 žiakov a z víťazstva sa tešili za dievčatá Ema Predajnianska z I. E, ktorá skočila 2,10 m a prezradila nám, že skúsenosti so skákaním už mala zo ZŠ. Z chlapcov bol najlepší Dávid Peprik z II. A s výsledkom 2,74 m.
V „školičke“ dohliadali na dodržiavanie pravidiel pri stolnom tenise Mgr. Zuzana Zajacová a Mgr. Ján Glončák. Súťažili tu tri dvojice, pričom hral každý s každým. Na prvom mieste sa jednoznačne umiestnila Natália Koniarová z III. E, ktorá športom žije a mohla by súťažiť snáď vo všetkých športových disciplínach. „Aj keď som hrala len s chlapcami, boli veľmi ľahkými súpermi,“ povedala po vyhlásení výsledkov.
Všetkých víťazov odmenila nielen diplomom, ale aj sladkosťou Mgr. Kristína Raganová, ktorá bola tiež organizátorkou tohto podujatia. A ako zhodnotila prvý Olympijský deň na našej škole? „Táto výzva ma nesmierne potešila a hneď sme sa s kolegom Mgr. Atilom Barusom pustili do organizovania. Žiaci sa hlásili na jednotlivé športové disciplíny, aj keď možno niektoré zo športov nepatrili do olympijských kategórií (niektorí žiaci súťažili v hre kariet). Teší ma tiež, že do súťaží sa zapojili nielen žiaci, ale aj pedagogickí zamestnanci. Myslím, že tento projekt uvítali hlavne žiaci a že bude mať na našej škole tradíciu. Zároveň bol príjemným ukončením školského roka. Do organizácie sa zapojilo mnoho kolegov, za čo im patrí poďakovanie.“
Autorka: Bc. Vlasta Vilhanová
Foto: Mgr. Art Peter Lukáč
Foto: Mgr. art. Peter Lukáč, Bc. Miloslav Lichý, Ing. Peter Turanský, Martina Juhaniaková,
Možno sa vám to zdá smiešne, ale všetci starneme a raz budeme na dôchodku aj my. Isto by sme si ho radi užívali ako naši susedia „zo západu“. Nemyslite si však, že sa o nich stará štát, to oni si celý život šetrili, aby im bolo lepšie. Už v mladom veku by sme na to mali myslieť aj my.
Práve preto sa naša pani učiteľka Ing. Karolína Hukelová rozhodla priblížiť nám problematiku dôchodkového systému na Slovensku, a to prostredníctvom odborníkov v danej oblasti – finančných poradcov z firmy Brokeria.
Dňa 16.6.2017 sa naša trieda, II. B, spolu s triedami I. E a III. E zúčastnila prednášky, ktorá bola zameraná na finančnú gramotnosť, konkrétne na 2. pilier. Prednášať nám prišla pani Silvia Malová a pán Ondrej Poljovka zo spoločnosti Brokeria. Najprv sa nám predstavili a oboznámili nás so svojou prácou.
Mali pripravenú prezentáciu, ktorá im napomáhala pri vysvetlení, prečo sa oplatí vytvoriť si druhý pilier a čo to vlastne tie piliere sú. Prezentácia bola obohatená okrem obrázkov aj grafmi a číslami, tým pádom bola pre nás zaujímavejšia a dôveryhodnejšia.
Prednáška bola veľmi zaujímavá, dozvedeli sme sa informácie, ktoré nám len tak niekto nepovie, napríklad, že ja ako zamestnanec, ak by som pracoval vo veľkej firme ako Volkswagen, mám nárok od zamestnávateľa dostávať mesačný príspevok na druhý pilier.
Myslíme si, že je to výhodné pre každého, kto rozmýšľa dopredu a nechce byť na príťaž deťom, keď odíde na dôchodok. Pochopili sme, ako ľudia prichádzajú o peniaze tým, že ak ten druhý pilier majú, peniaze na ňom sú bez pohybu.
Vysvetlili nám, ako mať peniaze v pohybe a aký je rozdiel medzi investovaním do podielových fondov a indexov. Pri investovaní do podielových fondov sa ukracujeme po rokoch o tisíce eur. Ďalšou výhodou je, že ak by sme sa rozhodli podnikať, tak pri platení odvodov do sociálnej poisťovne, čo je 18 % z hrubého zárobku, nám z tých 18 % pôjde 4,25 % na náš druhý pilier. Taktiež nám povedali, že do roku 2024 sa to vyšplhá na 6 %. Bola by hlúposť nezačať s tým už hneď po prvej výplate.
V tomto školskom roku sme sa zúčastnili množstva prezentácií, besied či workshopov. Musíme úprimne zhodnotiť, že táto beseda bola pre nás jednou z najzaujímavejších.
Autori a foto: Kristián Karaba a Martina Vodičková, II. B, odbor KMP
Krúžok Cvičná firma (CVF) pod vedením Ing. Karolíny Hukelovej existuje na škole už niekoľko rokov. Zameriava sa na precvičovanie podnikateľských a manažérskych zručností v praxi tým, že si žiaci vytvárajú fiktívnu firmu a reálne v nej pracujú.
Tento rok sú členmi krúžku prevažne žiaci I. E triedy a jeden žiak z I. C triedy (náš Radko J). Otvorili sme si firmu P. S., ktorá má v predmete činnosti predaj suvenírov pre pamätník SNP. Naším poslaním a zároveň i víziou do budúcna je pripomínať ľuďom hrôzy prvej a druhej svetovej vojny. Preto aj názov P. S.
Dňa 22. júna 2017 sme sa o siedmej ráno stretli na autobusovej stanici, kde nás vyviezol autobus prímestskou dopravou na Baláže. Pán šofér, s ktorým sme šli, bol veľmi milý. Po príchode na Baláže sme sa ešte zastavili pozdraviť pani učiteľku Vavrekovú, ktorá je momentálne na materskej dovolenke. Naša návšteva ju potešila. Stihli sme ju len pozdraviť a vydali sme sa na túru smerom k vypálenej obci Kalište. Túra trvala skoro dve hodiny. Celou cestou sme si nahlas spievali, lebo sme sa báli medveďov, na ktorých nás pani učiteľka Vavreková upozornila.
Spev a dobrá nálada nám nepomáhali len proti strachu, ale aj k zdolávaniu strmých kopcov a k úsmevu na tvári. Po úmornej trase lesom sme konečne v diaľke zbadali cintorín bývalých obyvateľov dedinky Kalište. Pani učiteľka nás hneď zaviedla k starej škole, teda, len k jej základom, pretože z celej dediny sa zachovali len dva domy a kaplnka.
Potom sme šli opekať. Na stôl sme vyložili špekačky, slaninku, horčicu, chlebík... Prišiel nás pozrieť aj pán šofér, ktorý viezol skupinu pamiatkarov. Aj sme ho ponúkli špekačkou, ale vraj bol najedený J
Všetko dopapané, poupratované, oheň zahasený a ide sa priamo do dedinky Kalište. Keď sme tam vošli, pohltila nás pozitívna energia aj napriek hrozným udalostiam, ktorými táto obec prešla. Bolo tam veľa základov domov, ktoré mali zväčša len jednu izbu. Navštívili sme partizánsku nemocnicu, ktorá skôr vyzerala ako bunker. Osviežili sme sa pri studničke. V celej dedine boli vysadené malé stromčeky, na ktorých boli napísané dediny, ktoré Nemci na Slovensku vypálili.
Dedinka Kalište je vysoko v horách, ľudia sa tu živili prevažne uhliarstvom alebo predajom svojich domácich produktov na miestnych trhoch v B. Bystrici a v Sl. Ľupči. Život tu bol ťažký, skromný, avšak ľudia priateľskí, spätí s prírodou. Škola bola jednotriedka, avšak po vypálení obce sa už v šk. roku 1945/46 neotvorila. Ľahla popolom. Dôvodom vypálenia bolo to, že sa nemecké nepriateľské vojská dozvedeli o tom, že miestni dedinčania tu ukrývajú partizánov. Preto z pomsty vystrieľali obyvateľov.
Geografická poloha predurčila Kalište na centrálnu časť SNP, bojovali tu Slováci, Česi, Ukrajinci, Rusi, Rumuni, Juhoslovania, Maďari, Francúzi, Rakúšania a Nemci. Vybudovali si zimný tábor a partizánsku nemocnicu.
V súvislosti s ústupom jednotiek nemeckej armády, keď sa ešte len brieždilo 18. marca 1945, Nemci obkľúčili južný a východný okraj osady a ostreľovali hlavnú cestu. Pri pokuse o útek padol Alexander Bučko, ktorý býval v prvom dome pri ceste od Moštenice. Podobne zahynul aj mladý robotník Július Kaliský. Manželku Alexandra Bučku, Jolanu Bučkovú, zastrelili na prahu vlastného domu. 21-ročná Tonka Komorová bola zasiahnutá dávkou z automatu pri tom istom dome. Vo vlastnom byte nacisti zavraždili 61-ročného Jána Kaliského. Na hornom konci osady, v dome, ktorý bol vtedy označený číslom 7, zhorela za živa v plameňoch Sabína Mistríková spolu so svojím synom Emilom Mistríkom, 17-ročným Vasilom Longauerom a jeho 18-ročným priateľom, robotníkom Vladom Kamhalom. V horiacich troskách svojho domu našiel smrť tiež Gustáv Kaliský a 67-ročná Anna Kaliská. Za živa upálili i bezvládnu 90-ročnú starenku Máriu Kostúrovú. Podobný osud stihol aj chorého Karola Komoru a Antóniu Kaliskú. Nacisti v beštiálnom vraždení pokračovali ďalej. Výsledkom ich činnosti bol fakt, že osada bola zmenená na zhorenisko. Zo 42 domov ostalo len 6. Do nich sa nasťahovali tí, ktorí prežili. 58 rodín tam žilo v stiesnených podmienkach ďalej, a to v obave, či sa Nemci opäť nevrátia. Po oslobodení (na siedmy deň po tragédii, t. j. 25. 3. 1945, tam dorazila 5-členná rumunská a sovietska hliadka) ďalší pobyt v obci už nebol možný. Obytné domy pre obyvateľov Kališťa boli vybudované na sídlisku Fončorda v Banskej Bystrici.
Na pamiatku týchto TRAGICKÝCH UDALOSTÍ sa dedina zrekonštruovala a využíva sa ako „múzeum“ na to, aby sme NEZABUDLI, ČO JE TO MIER.
Medvede sme nestretli, spoznali sme históriu, videli nádherný les, uctili si pamiatku zomrelých... Ďakujem za veľa zážitkov. S naším Krúžkom CVF ich isto bude ešte mnoho.
Autori: Viktória Hajdamárová a Martin Gombala, I. E trieda
Fotografie: Radoslav Mojžiš, I. C trieda
Žiaci I.E triedy dňa 26. 6. 2017 odprezentovali svoju činnosť a skúsenosti vo firmách počas dvojtýždňovej odbornej praxe. Pre svojich spolužiakov si žiačky V. Blahová, P. Brázová, S. Grochalová a V. Hajdamárová pripravili voľnočasovú aktivitu – súťaž „ 5 proti 5“ zameranú na učivo preberané v prvom ročníku na odbornom výcviku.
Autor : Viktória Hajdamárová
Foto: Mgr. Art. Peter Lukáč
Školský rok sa blíži ku koncu a my, žiaci druhej učebnej skupiny I. E, sme sa rozhodli prezentovať svoje firmy spolužiakom z prvej skupiny. „Založili“ sme si ich už začiatkom druhého polroka a až do konca školského roka sme okrem charakteristiky, vízie a poslania podniku pracovali aj na plánovaní, analýze SWOT, organizačnej štruktúre, kritériách výberového konania na určité pracovné pozície, pracovných pohovoroch, motivácii zamestnancov, jednotlivých štýloch ich vedenia a v neposlednom rade sme si vypracovali podnikateľský plán.
Od druhého polroka sme vlastne všetci usilovne pracovali na prezentácii o našom vysnívanom podniku. A aby sme si zopakovali aj verbálnu a neverbálnu komunikáciu, ktorá je u manažéra veľmi dôležitá, priblížili sme činnosť podniku svojim spolužiakom rôznymi rekvizitami a neverbálnymi prejavmi. Celé sa to udialo v Mestskom parku, kde niektorí svoju firmu prezentovali sami, iní vo dvojici, pretože mali firmu s podobným, resp. rovnakým zameraním. Majka mala cukráreň a ako charakteristický produkt svojej firmy priniesla koláč, ktorý sama napiekla. Hneď bolo každému jasné, že ide o cukráreň, a nakoniec sme si na koláčiku aj všetci pochutnali. Viktor a Nika mali firmu zameranú na servis a predaj mobilných telefónov, kde to tiež nebolo ťažké uhádnuť. Sima a Janka mali kozmetický salón a prezentovali ho pomocou líčidiel. Mima svoje kvetinárstvo prezentovala kyticou lúčnych kvetov. Zuzka nás svojou firmou trochu potrápila, pretože mala hotel. Ten sa snažila znázorniť kľúčmi od apartmánu a nikomu to zo začiatku nebolo jasné. Nakoniec svoju firmu prezentovala aj Ema, ktorá mala kaviareň, a Saška, ktorá nám predstavila svoje krajčírstvo.
Keď spolužiaci uhádli, o akú spoločnosť ide, každý z nás doplnil svoje predvádzanie aj o verbálnu charakteristiku a pridal aj poslanie spoločnosti a svoju víziu. Všetkým sa to veľmi páčilo a odchádzali sme odtiaľ s novými zážitkami, fotkami a hlavne s dobrou náladou.
Touto prezentáciou sme ukončili vyučovanie odborného výcviku v tomto školskom roku. Predchádzalo jej niekoľko iných podujatí, napr. súťaž Horúce kreslo, vianočná rozprávka o Mrázikovi alebo program pre deti z detského domova, ktorým sme zahrali rozprávku O Červenej Karkulke. Všetko to bolo orientované do oblasti mobilných operátorov, ktorú študujeme, a toto všetkým podujatiam dodalo profesionalitu, ale aj moderný trend a mnoho vtipných situácií.
Sme radi, že sme si vybrali práve tento študijný odbor a že rôznymi kreatívnymi spôsobmi máme možnosť prezentovať získané vedomosti a zručnosti. Ďakujeme hlavne našej pani majsterke Bc. Vlaste Vilhanovej za vedomosti, ktoré nám pomohla nadobudnúť, a možnosti prezentovať ich týmito cestami.
Autorky: Majka Šipulová a Simona Mesarkinová z I. E
Foto: Majka Šipulová, I. E
Dňa 29. 5. 2017 sa konali na SOŠ IT skúšky z odbornej spôsobilosti elektrotechnikov.
Študenti získali osvedčenie o odbornej spôsobilosti na vykonávanie činnosti na
technických zariadeniach elektrických podľa § 21 vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia v znení vyhlášky č. 398/2013 Z. z.
Naši študenti s týmto osvedčením bez problémov nachádzajú uplatnenie na trhu práce.
Autorka a foto: Ing. Eva Prostredníková
Koniec školského roka už tradične patrí okrem výletov a exkurzií aj opakovaniu učiva. Na odbornom výcviku v II. B triede druhá skupina, už tradične, pripravila pre svojich spolužiakov prezentáciu a tento raz ju obohatila aj o odbornú súťaž. Nakoľko druhý polrok patril dodávaniu zásielok a počas odborného výcviku na pošte Banská Bystrica 1 žiaci chodili aj na doručovacie pochôdzky, celá prezentácia a aj súťaž boli zamerané práve na oblasť doručovania, riešenia nepravidelností a vybavovania reklamácií. Nezabudli v nej ani na workshopy a exkurzie, ktoré počas školského roka absolvovali. V rámci vybavovania reklamácií pripomenuli aj návštevu ombudsmana koncom minulého kalendárneho roka.
V tomto školskom roku, minulý rok sa zapojili do prezentácie len traja žiaci, prezentovali už všetci a išlo im to veľmi dobre. U niektorých zohrala svoju úlohu aj tréma, ale práve takáto forma vyučovania im pomôže naučiť sa ju prekonávať. A aby to nemali také jednoduché, prišli sa na nich pozrieť aj zástupkyňa riaditeľa školy pre praktické vyučovanie Ing. Katarína Štrónerová, vedúca predmetovej komisie pre ekonomické predmety Ing. Karolína Hukelová a majsterka OV Bc. Krista Hambálková.
Po prezentácii nasledovala súťaž odborných zručností pod názvom „Som rýchly posol dobrých správ“. Každá skupina vytvorila trojčlenné družstvo, ktoré malo za úlohu na základe mapky doručovacieho rajónu zaradiť smery doručovacej pochôdzky 30 zásielok. A aby to nemali také jednoduché, mali pripravený aj výpis z doručovacieho záznamu, na základe ktorého mali zásielku doposlať alebo vrátiť späť, pretože firma bola na uvedenej adrese zrušená. Zásielka, pri ktorej je náhradné doručenie vylúčené, nebola vôbec vyplatená, a tak ju bolo potrebné zaťažiť doplatným a na iný rajón presmerovať zásielku, ktorej adresát sa v obvode daného doručovacieho rajónu nenachádza.
Dvaja spolužiaci merali čas a mohlo sa začať. Súťažiaci postupovali naozaj profesionálne a spolužiaci, ktorí nesúťažili, ich neustále povzbudzovali. Napríklad aj zaspievaním piesne o poštárovi. Okrem času bola rozhodujúca aj kvalita práce. Za každú chybu sa súťažnému družstvu pripočítalo 5 trestných sekúnd. Nakoniec zvíťazilo družstvo hostí v zložení Kristián Boháčik, Petra Bíbelová a Michaela Eremiášová. Družstvo organizátorov súťaže, ktoré tvorili Martina Vodičková, Kristián Karaba a Mária Klieinová, hoci malo menej chýb, skončilo na druhom mieste. Žiaci však neboli vôbec smutní a, rovnako ako víťazi, aj oni sa potešili darčekom od Slovenskej pošty, a. s.
A aké pocity si odniesli z tohto podujatia?
„Pre svojich spolužiakov sme pripravili prezentáciu, ktorou sme im chceli priblížiť informácie a poznatky, ktoré sme počas školského roka na OV získali. Aj napriek menšej tréme a nedostatku času na prípravu sme prezentovali úspešne a s úsmevom na tvári. Do tejto prezentácie sa zapojilo viac spolužiakov, a tak niektorí pred publikom prezentovali po prvý raz. Naše pocity boli zo začiatku zmiešané, nevedeli sme, čo očakávať. O chvíľu sa však tréma vytratila a rozviazali sa nám jazyky. Najviac nás potešila pochvala od našich majsteriek a, samozrejme, od našej pani triednej učiteľky, ktorým sa prezentácia páčila. Konštruktívnej kritike a radám do budúcnosti sme sa však nevyhli.
Pokračovala súťaž odborných zručností. Ako pri každej aktivite, ani do tejto súťaže sa nám veľmi nechcelo, motiváciou však boli výhry, ktoré na nás čakali. V súťaži sme skončili druhí, ale bola to naša chyba. Niektoré listy sme mali založené pod dokumentmi a nevedeli sme ich nájsť. Pomýlili sme si aj niektoré čísla, ale tá atmosféra stála za to. Čas ubiehal veľmi rýchlo, lebo po tréme, ktorú sme mali pri prezentácii, nastúpil ešte väčší pocit zodpovednosti a, samozrejme, nervozita. Mapa bola zrazu veľmi veľká a neprehľadná. Tešíme sa, že sme si zopakovali učivo a pripravili súťaž aj pre spolužiakov z prvej skupiny.“ Toto sú slová, na ktorých sa zhodli Martinka Vodičková a Kristián Karaba a pripája sa aj Júlia Jendreasová: „Verejne, pred publikom, som prezentovala prvýkrát, ale stres rýchlo opadol. Prezentovala som pokojne, lebo som sa cítila dobre. Bola to veľmi dobrá skúsenosť, ktorá ma určite posunula na mojej profesionálnej dráhe.“
Svoje pocity vyjadril aj Filip Fröhlich, ktorý celý čas svojich spolužiakov povzbudzoval: „Patrím do prvej skupiny, a tak som sa prezentácie zúčastnil len ako hosť. Prezentácia ma zaujala, a aj tímová práca spolužiakov z druhej skupiny. Tento raz som nesúťažil, ale atmosféra bola skvelá a rád som spolužiakov povzbudzoval. Som rád, že som sa zúčastnil aj zážitkového učenia formou súťaže a dúfam, že si ho v budúcnosti zopakujeme. Teší ma aj záujem členov vedenia školy, ktorí si našli čas a ich prítomnosťou sa celé podujatie stalo profesionálnejším.“
Autorka: Bc. Vlasta Vilhanová
Foto: Mgr. art. Peter Lukáč